Píše Otakar Horák ml., externý doktorand na UP v Olomouci
Milióny rokov žili naši predkovia v malých sociálnych skupinách, maximálne do 150 členov, a v prostredí, ktoré sa takmer v ničom nepodobalo tomu nášmu. Ich morálka bola tribalistická, čo znamená, že bola založená na preferenciách záujmov úzkej skupiny ľudí, s ktorou sa identifikovali („My“) – čiže najbližšieho okolia, ku ktorému sa správali milo a kooperatívne, pretože od toho záviselo ich prežitie – oproti záujmom tých, s ktorými sa nestotožňovali („Oni“).
Z evolučného hľadiska je tribalizmus stratégiou, ktorá dáva zmysel. V permanentnej súťaži o limitované zdroje, napríklad potravu, totiž hrozí, že ak ju ulovia vaši konkurenti („Oni“), vy a členovia vášho „gangu“ pôjdete spať hladní. Za týchto okolností nie sú vaši konkurenti nič iné ako súperi. Pod vplyvom týchto tlakov bola formovaná naša myseľ, ktorá si postupom času osvojila pomerne chladné až negatívne postoje a emócie k tým, ktorých neradíme do okruhu „My“.