Vo štvrtom článku ústavy sme mali už kadečo, ale nikdy to nebola taká banalita, akou je preprava vody do zahraničia. Zo zmien ústavy sa stal nástroj naháňania hlasov voličov.
Takmer štvrťstoročie po tom, ako z Ústavy ČSSR vypadlo neslávne známe ustanovenie o vedúcej úlohe strany, máme v slovenskej ústave iný zapamätania hodný štvrtý článok. Tentoraz nie je svedectvom, kto je v štáte pánom, ale svedectvom o tom, ako ľahko a náhodne sa tu narába so základným zákonom štátu.
Iste, vyznieva to ako anekdotický príklad, ale pri pohľade do ústav, ktoré platili na našom území od roku 1918, sa na takom poprednom mieste ešte neobjavila podobná vec, akou je spôsob dopravy vody za hranice.