Aj ja dnes píšem posledný stĺpček pre denník SME.
Nemôžem povedať, že by som bola stopercentne zorientovaná v komplikovanom priestore akvizícií, podielov, daní, finančných skupín, skupiniek, firiem a filiálok, len matne rozoznávam rozdiel medzi Pentou a J&T, medzi DPH a HDP. Žijem v inom svete.
Nemôžem povedať, že by som poznala finančné pozadie všetkých časopisov, denníkov či antológií, do ktorých som kedy prispela, ani pódií, či štúdií, na ktorých som sa v nejakej diskusii objavila, a tak nemôžem zodpovedne vyhlásiť, že som jakživ nedostala honorár, ktorý sa prelial cez účty pochybných firiem.
Nemôžem povedať ani to, že by som obsah denníka SME nekriticky prijímala a súhlasila s každým slovom, s každou fotografiou, no stále to bol jediný denník, ktorý som čítala.
Neobávam sa, že by mi teraz niekto odmietol uverejniť stĺpček, ani si nemyslím, že páni z finančnej skupiny budú odteraz schvaľovať titulky a vyhadzovať príliš investigatívnych novinárov, že budú noviny plné článkov oslavujúcich úspechy vlastníkov.
No obávam sa, že denník bez redaktorov, ktorí dvadsať rokov modelovali jeho tvár, charakter a jasnú názorovú orientáciu, už jednoducho nebude denníkom SME a do tejto neistoty ja veru nepôjdem.
