Čitateľská obec mi to hádam odpustí: aj keď je plno iných tém, táto sa tisne do pera: čo bude ďalej so SME a spol.?
Nebude to ľahké vari pre nikoho. Nejestvujú univerzálne rady ani recepty, nevedno, ako sa to všetko vyvinie, kde kto napokon zakotví.
Tí z redakčného tímu, ktorí zakladajú nové médium, nebudú musieť byť vystavení javu, o ktorom v roku 1947 výstižne písal všestranne rozhľadený vzdelanec Štefan Janšák. V slovenských dejinách vystopoval „celé série začiatkov bez dokončení“. Ilustroval ich osudmi časopisov ako Cyrill a Method, Slovesnosť, Slovenské noviny Bobulove, Wojtech, Stráž na Sione, Hurbanova Nitra, Osvaldovo Tovaryšstvo a Literárne listy, Kazateľ a iné: „Vznikajú, robia veľké úsilie, aby sa uplatnili, potom vegetujú a zanikajú. Často ich berie jeden človek so sebou do hrobu.“ Janšák citlivo vnímal „tragický osud všetkých slovenských podnikaní“ druhej polovice 19. storočia – zákon „nadšených slovenských začiatkov, ťarbavých a bezradných pokračovaní, smutných a bolestných zakončení v slepej uličke“. Trápila ho „upustená niť kontinuity“.
Toto dnes našťastie nehrozí: pokus pokračovať má na čo nadviazať, či už ide o heroické začiatky v časoch Karola Ježíka, alebo o neskoršie vytrvalé úsilie tímov Martina M. Šimečku a Matúša Kostolného niesť zástavu ďalej.
Svetielko nádeje bliká aj preto, lebo dnes je tu kritická masa tých, ktorí sú nielen nespokojní s pomermi, ale majú aj chuť, energiu a kapacitu niečo s tým robiť. Žurnalistický startup si za pár dní získal tisíce sympatizantov: k projektu N (nových nezávislých novín) môžu prispieť nápadmi, financiami, autorskými vstupmi, schopnosťou komunikovať a prepájať rôzne prostredia. Taká potenciálna synergia tu už dávno nebola, jednoducho dorástli kvalitní ľudia, mnohí z nich chcú žiť na Slovensku a spoluutvárať ho na svoj obraz.
A o to práve najviac ide. Každá generácia má svoje vlastné životné skúšky, kde sa môže osvedčiť. Dvadsaťpäť rokov po novembri 89 je len prirodzené, aby sa takto prejavili nielen žurnalisti, ale aj, a možno najmä, ľudia okolo nich: spoločenstvo hodnôt, medzi ktoré patrí odhodlanie vyvzdorovať si lepší štát, slušnejšiu spoločnosť i kvalitnú reflexiu toho, čo sa okolo nás deje. Inými slovami, opätovná „šanca pre Slovensko“.
„Vpísali si do znaku heslo nadosobnej služby a toho sa držali,“ písal o generácii štúrovcov Alexander Matuška. „Konajú bez gest a výbuchov čiernu prácu a ozrutne trpezlivo budia umy a svedomia. O holý život ide ich rodu a oni už zdôrazňujú, že sa treba usilovať nie prosto o existenciu, lež o jej zmysel, nie prosto o život, lež o jeho akosť a plnosť.“
Tak teda – veľa šťastia!
