Píše František Šebej (1947),
psychológ, poslanec NR SR za Most-Híd
Pravekí lovci druhu homo sapiens si nemohli dovoliť byť sprostí (asapiens). Teda mohli, ale nie beztrestne. Ak chceli jesť, museli niečo uloviť.
Nemali však ani také rýchle a silné svaly ako iní lovci (trebárs v tých časoch populárny šabľozubý tiger), vôbec nehovoriac o tom, že namiesto pazúrov mali trápne nechty a namiesto tých šabľových tesákov chrup dobrý akurát tak na vzájomné úsmevy. Ešte aj potenciálna korisť mala väčšinou svaly mocnejšie ako človek a niektorá mala ešte aj rohy a kopytá. Uloviť niečo pod zub s takými hendikepmi mohli pravekí lovci, iba ak mali inú výhodu.
Neznie to príliš pravdepodobne, ale tou výhodou bol výkonný mozog – intelekt. Omnoho výkonnejší, než mali tí konkurenti so šabľovými tesákmi a strašnými pazúrmi. Lebo ani šabľozubé tigre neboli sprosté, ale povedzme si rovno – pri svojej svalovo-zubovo-pazúrovej výbave nepotrebovali priveľa invencie, aby nehladovali. A povedzme si tiež, že tigrom ten úsporný intelekt stačil nielen na korisť s kopytami, ale aj na ulovenie pravekých lovcov druhu homo sapiens, ktorí neboli celkom sapiens (boli sprostí). Preto sa sprostejší lovci spravidla nedožívali ctihodného veku, ba ani fertilného (plodného) – boli zožraní skôr, než stihli splodiť malých pravekých lovcov.
To plodenie však bola iba teoretická možnosť, lebo praveké lovkyne sprostých pravekých lovcov pod kožušiny pustiť beztak nechceli a medzi sebou ich volali podľa toho, čo nosili z lovu domov, „vegetariáni“. To veru nebola v tých časoch, keď ešte nikto nečítal rady doktora Bukovského a paleolitické lovkyne netrpeli anorexiou, nijaká lichôtka. Sprostí lovci si v paleolite jednoducho nevrzli. Treba tiež podotknúť, keď už sa venujeme tejto úvahe o paleointeligencii, že dnešní, teda neolitickí lovci môžu byť pokojne sprostí, ba i veľmi sprostí, lebo s puškou na úspešný lov priveľa rozumu netreba. Aj detí mať môžu, koľko len chcú, hoci je zvýšená pravdepodobnosť, že tiež budú sprosté (ono sa to dedí).
Samozrejme, neplatí, že všetci neolitickí lovci s puškou sú automaticky sprostí. Samozrejme, že nie sú. Vravím len, že pokojne môžu byť aj sprostí (a to bez ohľadu na funkciu, ktorú inak zastávajú), a predsa s tou puškou niečo ulovia a aj tie deti mať môžu. Koniec koncov, búchačka v ruke nahrádza spoľahlivo intelekt aj v iných sférach spoločenského života, nie iba v lese.
Ale dosť bolo o vzťahu strelných zbraní k plodeniu sprostých detí (je zložitejší, ako to na prvý pohľad vyzerá) a vráťme sa k evolúcii. Nejako sa musíme z paleolitu dostať do neolitu, teda do súčasnosti, a ide o to, aby sme nestratili niť. A evolúcia, ako je známe, zatiaľ nikdy nestratila niť.
Oteplilo sa
Paleolitickí lovci boli teda veľmi inteligentní a mali tiež veľmi bystré deti, inak by sme tu dnes neboli. Ak by neboli veľmi inteligentní, pomreli by buď na podvýživu (v dobách ľadových nebolo zeleniny ani ovocia, ba ani tofu nebolo), alebo by ich fakt požrali bystrejšie a najmä mocnejšie dravce. Pravda, tých inteligentných detí nezvykli mať príliš veľa (toto sa od paleolitu príliš nezmenilo).
Keď sa klíma umúdrila a oteplilo sa (paleolitickí lovci si nemysleli, že to spôsobili oni – ako som spomenul, boli veľmi inteligentní), ľadová doba sa pominula.
Paleolitickí lovci chvíľu ešte úspešne lovili a zbierali rastlinné vitamínové doplnky, všimli si však, že zvieratá sa dajú aj domestikovať, a potom ich už netreba loviť. Ešte predtým, než sa tak stihlo stať, pochopili situáciu vlky, pridali sa k paleolitickým lovcom a rekvalifikovali sa na psy.
