Nemusieť, ale môcť je jedným slovom - sloboda. Nemusieť písať raz do mesiaca do tejto rubriky, ale môcť, to je výsada, ktorú mi poskytla redakcia SME a ktorú som si veľmi vážil a užíval si ju, už ani neviem koľko rokov.
Je toľko horúcich tém, ktorým sa môžem venovať!
Od expandujúcej ríše cára Putina Prvého, od islamistických fanatikov, ktorí sa vracajú do Európy a o ktorých nikto nevie, ako sa zachovajú, od tichého vrenia vo Vatikáne, kde sa nový pápež snaží meniť skostnatené kánony správania sa ku gejom aj k rozvedeným, až po očakávané neudelenie Nobelovej ceny za literatúru môjmu obľúbenému Haruki Murakamimu či smrť Pavla Landovského, veľkého gogoľovského herca československého filmu.
Stĺpčekári
Píšu do SME naposledy
O tomto všetkom písať môžem, rád by som, ale, žiaľ, musím písať o tom, ako už ďalej písať nemôžem.
V komunistickej schizofrénii – inak doma, inak na verejnosti – som žil tridsať rokov. November 1989 som zažil ako aktívny „zvonár“, nádejal som sa po ňom, ale aj sklamal, no predsa ešte stále dúfal, ako asi mnohí z čitateľov. Ale tento slovenský spôsob kapitalizmu, aký sa aplikuje na redakciu tohto denníka, je mimoriadne nešťastný. Prečo na všetko doplatia len slušní ľudia a slušné projekty?
Isto, Gorila odhalila hnusné veci, no doplatila na ňu najmä strana, ktorej vďačíme za vstup do Európskej únie, NATO a aj za mnohé reformy, lenže jej voliči nekompromisne neodpúšťajú chyby. Pritom konzument kokakoly z konšpiračného bytu je aj naďalej premiérom, keďže jeho verní voliči sa hneď otrepali ako mokrý pes vychádzajúci z vody. Haščákovie chlapci chcú teraz kúpiť značku SME, ale jediné, čo urobia, je, že ju, žiaľ, poškodia v očiach čitateľov. Konzument kokakoly musí z toho byť na vrchole blaha.
Tým, čo z redakcie odchádzajú, aj tým, čo v nej ostávajú, ďakujem. Najmä za to, že mi toľkokrát v posledných rokoch spríjemnili raňajky. Som totiž analógový muž, človek printového veku, čo si kávu stále robí v kávovare a nie v 3D tlačiarni a k tomu potrebuje šuchot novín.
Každý urobí, čo musí. Niekto musí odísť, niekto môže prestať. Nemusí, môže. A keďže môžem, musím prestať aj ja.
Niektorí od nás utekajú skôr, než je dobojované Čítajte Autor: Viliam Klimáček
