Dvaja poľovníci sa vyberú na jelene. Za tmy. Jedného trafia a potom ho hľadajú po lese. Ako to už na Slovensku bežne chodí, v tom lese nežijú len jelene, ale aj medvede. Sú to síce plaché zvieratá, ale keď priamo do ich obývačky niekto neočakávane a bez pozvania príde v noci, vyľakajú sa. Aj my by sme sa. A bránia sa. Aj my by sme sa.
Dvaja poľovníci v tme narazili na medveďa, napadol ichČítajte
Našťastie, obaja poľovníci to prežili. Namiesto toho, aby ďakovali osudu, nelenili a rýchlo požiadali ministerstvo životného prostredia o odstrel údajne nebezpečného zvieraťa. Ani ministerskí úradníci nezaháľali a povolenie ústretovo vydali. Veď ako by mohli dopustiť, že sa po lese bude voľne pohybovať také nebezpečné zviera, ktoré už „napadlo“ človeka.
Koniec príbehu o tom, aké ľahké je zastreliť medveďa, ktorý mal tú smolu, že k nemu domov v najhoršom možnom čase prišli neželaní hostia.
Chudákovi medveďovi tým už asi nepomôžeme, ale pri kolektívnom nadávaní na premnožené šelmy by sa zišlo podumať nad tým, aký je toto chorý prístup. Pretože ak by sme logiku, ktorá teraz viedla k vydaniu povolenia na odstrel, doviedli do dôsledkov, nabudúce môže ktosi vliezť nejakému medveďovi hoci rovno do brloha a potom tvrdiť, že je nebezpečný, lebo ho tam zviera napadlo. Príbeh spod Hiadeľského sedla má k tomu celkom blízko.
