Píše Zsolt Gál,
pôsobí na Katedre politológie UK,
je poradcom predsedu poslaneckého klubu Most-Híd
Sankcie proti Rusku vraj sú nezmyselné a viac škodia nám ako Putinovmu režimu, tvrdia ich odporcovia. Realita je však celkom iná a už aj tak krehká ruská ekonomika sa po ich prijatí ešte viac oslabuje.
Najprv boli silácke a sebaisté reči, že sankcie viac poškodia Západ ako Rusko a že Rusko vďaka svojim obrovským rezervám bez väčších problémov vydrží aj roky.
Potom nasledoval voľný pád rubľa, neudržateľný pokles rezerv, kapitulácia ruskej centrálnej banky, nárast inflácie a vynulovanie hospodárskeho rastu. Ukázalo sa, že mocné ruské impérium je ekonomicky papierovým tigrom.
Keď sa v západných krajinách rozhodovalo o prijatí a sprísnení ekonomických sankcií proti Rusku pre vojenskú agresiu na Ukrajine, tak reakciou Kremľa boli vyhrážky.
Poradca ruského prezidenta Putina Sergej Glaziev napríklad avizoval, že Rusko môže predať americké dlhopisy, zbaviť sa dolára v medzinárodných transakciách a vyzývať na to aj ostatných, na čo Spojené štáty môžu doplatiť. Objavili sa aj argumenty, že Rusko vďaka svojim rezervám môže prežiť pomerne dlho, respektíve môže nahradiť chýbajúce západné zdroje čínskymi.
Skepticky sa vyjadrovali o sankciách aj proruskejší politici v našom regióne: so sankciami „sme strelili sami seba do nohy”, lebo škodia viac Únii ako Rusku (Viktor Orbán), sú „nezmyselné“ (Robert Fico) a takáto „ekonomická vojna neprináša výsledky“ (Ľuboš Blaha).
Z toho logicky vyplýva, že by mali byť zrušené – na čo vyzval vo svojom ruskojazyčnom prejave na konferencii na gréckom ostrove Rodos sám český prezident Miloš Zeman.
Na začiatku bola zlá hospodárska politika
Lenže sankcie fungujú a spolu so zlou hospodárskou politikou Putina a nízkymi cenami ropy zrazili ruskú ekonomiku na kolená.
