Píše britský historik Roger Moorhouse (1968),
autor viacerých kníh o druhej svetovej vojne
Ruský prezident Vladimir Putin sa nedávno opäť postaral o záujem médií, keď obhajoval nacisticko-sovietsky pakt o neútočení z roku 1939, ktorý bol dohodou Josifa Stalina a Adolfa Hitlera o tajnom rozdelení východnej Európy. Putin povedal, že zmluva bola v súlade s normálnymi „metódami zahraničnej politiky“ vtedajších čias.
„Čo je také zlé na tom, že Sovietsky zväz nechcel bojovať?“ položil si rečnícku otázku prezident.
Čudné podobnosti
Putinov jazyk bol ostrejší, ako keď na túto tému prehovoril naposledy. Pred piatimi rokmi na pripomienke vypuknutia druhej svetovej vojny odmietol „všetky dohody“ s nacistami ako „morálne neakceptovateľné“ a „politicky nezmyselné“. Dôvod na zmenu tónu sa zdá jasný: za posledný rok sa vzťahy medzi Moskvou a Západom veľmi zhoršili a nezdá sa, že by sa Rusko snažilo prestať brnkať Západu na city.
Ešte znepokojujúcejšie je však to, že medzi érou, keď Molotov a Ribbentrop podpisovali spomínaný pakt, a ruskými aktivitami v uplynulom roku existujú čudné podobnosti: počujeme rinčať zbrane, počujeme slová o záchrane ruskej menšiny, vidíme pohraničné provokácie, je tu aj tajomne zostrelené lietadlo invázia do susednej Ukrajiny a anexia časti jej územia. Zdá sa, že kremeľský scenár, ktorým sa v rokoch 1939 – 1940 riadil Stalin, si našiel nového čitateľa.
