Niet sa čo čudovať ukrajinskej vláde, že chce do NATO. Pre ňu, podobne ako pre nás, je to záruka stability, suverenity a nedotknuteľnosti vlastných hraníc.
Za to, že v Európe máme od druhej svetovej vojny viac-menej mier, vďačíme najmä existencii NATO. Aj keď mu za to, na rozdiel od Európskej únie, Nobelova cena nehrozí.
Nie je náhoda, že ak mier v Európe po roku 1945 niečo narušilo, zapríčinila to väčšinou ruská/sovietska agresia (Maďarsko v roku 1956, Československo v roku 1968), ruská agresia v zastúpení formou pomoci komunistickým spojencom (občianska vojna v Grécku) či rozpínavosť ruských spojencov (srbská agresia za vojen v bývalej Juhoslávii).
Existencia NATO bola hlavným dôvodom, prečo takýchto priamych i nepriamych ruských agresií nebolo oveľa viac. Práve preto Rusko existenciu NATO tak ťažko znáša. Neohrozuje Rusko samotné, ako sa Moskva snaží každému nahovoriť. Ohrozuje však úspešnosť ruských imperiálnych ambícií a to je dostatočný dôvod, prečo sa usilovať o jeho skazu.