Grécke verejné výdavky prešli v ostatných rokoch veľmi výraznými škrtmi. Teda oproti tomu, aké boli predtým, než sa krajina v roku 2010 ocitla na krok od štátneho bankrotu a musela žiadať o záchranu Európsku úniu a Medzinárodný menový fond.
Inak má Grécko v porovnaní s ďalšími úniovými štátmi a najmä v porovnaní s efektivitou vlastnej ekonomiky stále zbytočne veľa štátnych zamestnancov a byrokracie, platí nezmyslené inštitúcie, o ktorých nikto nevie, čo vlastne robia.
Podľa aténskeho ministra financií napríklad dostáva ročne z rozpočtu tri milióny eur grécky hokejový zväz, i keď práve v tejto krajine hokej takmer nikto nehrá. Plánované prepustenie ďalších 25-tisíc štátnych zamestnancov (z čoho pri mnohých z nich nakoniec aj tak nič nebude), je oprávnené. Rovnako ako reforma pracovného trhu, čo odborárov vyhnala do ulíc. Ich zástupcovia vládu obviňujú, že chce pracovný trh dostať späť do stredoveku.
Stredoveké však boli skôr doterajšie grécke zákony pripomínajúce to, ako niekdajšie cechy bránili privilégiá svojich členov a znemožňovali konkurenciu.
Problémom nie sú škrty a reformy
