Píše politológ Michal Cirner
Prvýkrát v tomto volebnom období nediktuje tempo vládnuci Smer, ale nezvyčajné zoskupenie politikov, ktorých spájajú zlé preferencie ich strán.
Dlho som sa zamýšľal nad tým, ako by som mohol otitulovať bizarnú politickú skupinku vytvorenú ad hoc: Hlina – Lipšic – Matovič – Sulík (v abecednom poradí).
Ďakujem premiérovi, že okrem pojmov zlepenec (politické strany vo vláde Ivety Radičovej) alebo bazenári (vysokopríjmové skupiny obyvateľov) rozšíril politologickú terminológiu o pojem alternatíva nenávisti. Je to celkom trefné pomenovanie, ale predpokladám, že ide len o skrátenú verziu a plný názov zoskupenia znie Alternatíva nenávisti proti korupcii.
Je prekvapujúce, ako predseda vlády poľahky pripustil existenciu alternatívy proti súčasnej vládnej moci, čo je veľmi povzbudzujúci fakt pre zväčša samodeštruktívnu alebo podľa optimistov reinštalizujúcu sa opozíciu.
Toto pomenovanie sa netýka usporiadaných strán, akými sú KDH, Most-Híd alebo Sieť, ale podvratných živlov nemajúcich pochopenie preto, že všetko bude možné až potom, keď vyhrajú voľby, a tak parlamentnú debatu prenášajú lárom-fárom na ulicu. Čistá alternatíva ba priam „underground“.
Jediný, kto mi nezapadá do zostavy pánov s označením „enfant terrible“, je Daniel Lipšic. Až keď sa zamyslíme nad tým, že ide o predstaviteľa ojedinelej novej väčšiny, ktorá je v skutočnosti v menšine, pochopíme alternatívny rozmer celej zostavy v plnej šírke.
3 + 1
V ideologickom okienku by sme sucho konštatovali – traja konzervatívci a jeden liberál. O to tu, samozrejme, nejde, ale možno povedať, že vystúpením SaS a europoslanca Sulíka zo skupiny liberálov v Európskom parlamente a pristúpením do skupiny konzervatívcov a reformistov, kde sa nachádzajú predstavitelia Novy a OĽaNO, sa tu isté hodnotové prepojenia črtajú.
