Putinovský režim ju však udržiaval v zaostalosti a závislosti od jedinej komodity.
Problémy Ruska nespôsobili západné sankcie. Síce k nim prispeli, rozhodujúca však bola politika Putina a jeho predchodcov na čele Ruska a Sovietskeho zväzu.
Nejde len o okupáciu Krymu a východu Ukrajiny. Tie boli prekročením určitej hranice, zahraničná agresia však bola iba logickým (i keď nie nutným) pokračovaním politiky Putinovho režimu a jeho neschopnosti a nezáujmu postaviť ruskú ekonomiku na zdravšie základy. To, čo sa dnes deje s rubľom a ruským hospodárstvom, viselo vo vzduchu dlho a pravdepodobne by k niečomu podobnému raz došlo aj bez sankcií.
V roku 2007 publikoval ruský ekonóm a expremiér Jegor Gajdar článok, podľa ktorého začal pád Sovietskeho zväzu v polovici 70. rokov pre vysoké ceny ropy. Sovietske vedenie verilo, že budú vysoké príjmy z ropy večné, najmä keď tomu samo pomôže – i preto podporovalo teroristické hnutia ohrozujúce ťažbu ropy niektorých arabských režimov. Zanedbalo však akúkoľvek modernizáciu a rozvoj iných odvetví sovietskej ekonomiky – veď načo, keď ropa všetko zaplatí – a posmelené domnelou ekonomickou mocou sa púšťalo do riskantných zahraničných dobrodružstiev, ako bola okupácia Afganistanu.
