Píše Ian Buruma,
profesor demokracie, ľudských práv a žurnalistiky na Bard College
Holandský filmár Theo van Gogh, ktorého zavraždil moslimský terorista v Amsterdame pred vyše desiatimi rokmi, mal veľa spoločného so satirikmi z Charlie Hebdo. Tak ako francúzski redaktori a karikaturisti, aj on bol provokatér, morálny anarchista, šokový umelec, ktorý nepoznal ani jedno tabu, čo by netúžil nabúrať.
Keďže antisemitizmus je veľké tabu povojnovej Európy, van Gogh urazil Židov hrubými vtipmi o plynových komorách. Keďže nám hovoria, aby sme „tolerovali“ islam, uťahoval si z Alaha a jeho prorokov dosť podobne ako Charlie Hebdo.
Priestor pre rúhačov
Cieľom búračov tabu je vidieť, nakoľko sa dajú rozšíriť hranice slobody prejavu, právne a spoločensky. Koniec koncov, napriek dosť hysterickým tvrdeniam, ktoré padli po parížskych hrozných vraždách, sloboda prejavu nie je absolútna.
Väčšina európskych štátov má zákony proti prejavom nenávisti – vrátane Francúzska, kde je zakázané popierať existenciu holokaustu.