Slovenské vysoké školstvo vyzerá ako Augiášov chliev, ale na zmenu zhora budeme čakať márne. Ak chceme zmeniť pomery vo vysokom školstve, musíme začať zdola, na úrovni každodenných praktík, ktoré definujú, kto sme a kam smerujeme. Ariadnina niť je poriadne zauzlená a jej začiatok sa nachádza bližšie, než si myslíme.
Pochopenie toho, čo je akadémia, nemôže prísť zhora vo forme legislatívy, predpisu, vnútorného nariadenia a perfídnych hlavičkových papierov s pečiatkami a podpismi od tých správnych ľudí.
Takto vyzerá Augiášov chliev v školstveČítajte
Simulacra a simulácia
Je verejným tajomstvom, že jedlo, ktoré obvykle jeme v ázijských reštauráciách, je dochutené tak, aby chutilo nám. Pred časom však v New Yorku otvorili naozaj tradičnú čínsku reštauráciu. Snažili sa tu variť ozajstné ‘domáce‘ čínske jedlá. Návštevníkom nechutilo a majiteľ po pár mesiacoch skrachoval. Toto vystihuje podstatu konceptu simulacra a simulácia, ktorý zachytáva pomery v dnešnom školstve.
Koncept simulacra a simulácia, s ktorým prišiel francúzsky filozof Jean Baudrillard, v skratke hovorí o tom, ako sa nejaké veci tvária ako niečo, čím nie sú.
Rovnako sa dá hovoriť aj o oficiálnej forme v podobe nariadení ministerstva školstva, ktoré určujú napr. počet publikácií nutných na udelenie titulu docent, profesor. Splníte oficiálne požiadavky a dostanete titul, obsah je druhoradou záležitosťou.
