Môj strýko bol vyhlásený teploš. Figúrka, ktorú keď som raz podľa zovňajšku opísala kolegovi, oči mu zasvietili pobavením: „Veď to je známa firma!“ a hneď mi vysypal aj všetky jeho prezývky.
Keď sme boli s bratom malí a prišli sme k babke, prvé sme sa rútili do strýkovej izby. Bola s ním zábava a navyše nám dovolil hrabať sa mu v zásuvkách, pečiatkovať, míňať farebnú lepiacu pásku či púšťať kotúčový magnetofón.
Neskôr, keď sa odsťahoval z rodičovského domu, kde ho ostražito sledovali autoritatívna mama a dedinským konzervativizmom umiesený otec, sa naše cesty vzdialili. Neodsudzovala som ho za jeho homosexualitu, ale zazlievala som mu, že pred rodičmi predstiera záujem o ženy.