Masovosť vysokoškolského štúdia a jeho rovnostárske financovanie dospeli do takého štádia, že si ich negatívne dôsledky konečne uvedomuje aj širšia, nielen odborná verejnosť.
Všímajú si to dokonca aj politici. Už sa objavila prvá, hoci maličká lastovička ohlasujúca zmenu v prístupe k organizácii vysokoškolského štúdia. Tou „lastovičkou“ je nielen nesúhlas vlády s rozširovaním počtu súkromných vysokých škôl, ale aj zámer ministra školstva prostredníctvom akreditácie regulovať organizáciu štúdia na strane ponuky prísnejším pohľadom na kvalitu študijných programov.
Nie je to úplná novinka, lebo prvý administratívne zrušený študijný program bol v 90. rokoch na Univerzite Mateja Bela a ďalšie nasledovali v Trnave. Vo všetkých prípadoch vrátane najčerstvejšieho v Ružomberku (pobočka Poprad) však dominuje zvláštny fenomén. Ochrana študentov daného programu! Lebo vraj oni, neviniatka, dobromyseľne podali svoju prihlášku na danú školu a študijný odbor/program. Preto je, dokonca podľa zákona, „povinnosťou“ školy, ale vraj aj ministerstva školstva (a ostatných vecí), pomôcť týmto „nevinným obetiam“.
Záchranu platíme my
Takže nie je na vine profesionálna lajdáckosť manažmentu školy a fakulty, nie nekvalita, ktorá masívne devastuje slovenské vraj univerzity. To akreditácia, ktorá z ničoho nič ubližuje úbohým dobromyseľným študentom.
