Autor je absolvent Harvardovej a Chicagskej univerzity,
zaoberá sa otázkami náboženstva, etiky a politiky.
Téma odluky cirkvi od štátu zaznieva viac či menej intenzívne a v rôznych obmenách na Slovensku už viac ako 25 rokov. Jedným z nezamýšľaných dôsledkov referenda o ochrane rodiny bolo zosilnenie tejto požiadavky v časti slovenskej verejnosti a téma sa tak stáva viac aktuálnou aj pre niektorých politikov.
Ak sa požiadavka nemá vysvetliť iba ako akýsi predvolebný pokrik, ale ako výzva na celospoločenský dialóg o dôležitej téme, navrhovatelia zmeny existujúceho stavu – a tu nemyslím len politikov – nesú bremeno povinnosti zreteľne objasniť širokej verejnosti, o akej odluke cirkvi od štátu hovoria a prečo je nimi navrhovaný model usporiadania vzťahov medzi štátom a cirkvami lepší ako súčasný.
Nejde iba o peniaze
Ak hovoríme primárne o ekonomickej odluke, na tému priameho financovania cirkví a náboženských spoločností štátom toho odznelo už veľa.
Na zmenu súčasného modelu financovania existujú dobré dôvody – pre štát i cirkev – a je iba otázkou času, kedy dôjde k prijatiu modelu financovania prostredníctvom asignačnej dane, iného modelu či kombinácie viacerých modelov. Kedy sa tak nakoniec stane, bude v rozhodujúcej miere závisieť od sily spoločenskej objednávky.
Otázkou zostáva, či práve v tomto poreferendovom čase Slovensko potrebuje a chce na celospoločenskej úrovni vstúpiť do komplexnej a konfrontačnej diskusie o „odluke cirkvi od štátu“.