Účasť, resp. neúčasť svetových lídrov na oslavách 70. výročia skončenia vojny v Európe 9. mája v Moskve je dnes široko diskutovanou témou najmä pre jej citlivý zahraničnopolitický rozmer.
Po tom, ako Rusko anektovalo ukrajinský Krym a po rozhorení rusko-ukrajinskej vojny v Donbase by prítomnosť politikov iných štátov na oslavách na Červenom námestí v Moskve mohla byť vnímaná ako prejav určitej podpory ruského prezidenta Vladimira Putina.
Niektorí politici (aj publicisti) však takúto súvislosť odmietajú, tvrdia, že účasť na týchto oslavách je prejavom vďaky za oslobodenie a uctením si pamiatky padlých sovietskych vojakov. A neúčasť, naopak, by podľa nich bola prejavom ignorancie a neúcty.
Kiska a Fico
Pred časom sa skupina 50 slovenských občanov obrátila na prezidenta Andreja Kisku s výzvou, aby išiel na tohtoročné oslavy do Moskvy. Prezident vzápätí ohlásil, že do Moskvy nepôjde (rovnako sa rozhodli takmer všetci lídri európskych štátov).
Premiér Robert Fico síce rozhodnutie prezidenta odmietol priamo komentovať, ale vyjadril sa spôsobom, z ktorého sa dalo usúdiť, že neprítomnosť na oslavách v Moskve by považoval za spochybnenie a ignorovanie historického faktu, že „Slovensko, ktoré bolo fašistickým štátom, bolo oslobodené Červenou armádou“.
Nepoznajú kontext?
Aj v stanovisku zmienených občanov, medzi ktorými nechýbajú historici a publicisti, aj v postoji premiéra Fica zaráža neznalosť základných faktov a súvislostí spojených s oslavami Dňa víťazstva nad fašizmom 9. mája, jeho významu, miesta v sústave štátnych sviatkov a pamätných dní v niekdajšom Sovietskom zväze i v dnešnom Rusku, jeho pietneho charakteru a povahy sprievodných podujatí – najmä vojenskej prehliadky na Červenom námestí.
To, že prezentujú postoj, ktorý sa javí dosť problematický v kontexte rusko-ukrajinskej vojny, je vec, na ktorú majú plné právo. Otázna je argumentácia, ktorú používajú.
