Autor je vysokoškolský pedagóg.
V príspevkoch o konšpiračných teóriách čelíme problému, že nedefinujú pojem konšpirácie. Základ slova konšpirácia pochádza z latinského conspiro (dýchať spolu) či conspiratio (dohoda, spojenie).
Neskôr sa k tomuto základu pripojili iné významy. Výsledná definícia hovorí, že konšpirácia je tajné stretnutie ľudí, plánujúcich ilegálne aktivity, ktoré sa nemajú dostať na verejnosť.
Problém s definíciou
V tomto význame však predsa len existujú početné konšpirácie. Uveďme napríklad tajnú Konferenciu vo Wannsee z roku 1942 (BBC a HBO nakrútili v roku 2001 o Wannsee film práve s názvom Cospiracy).
Tajné stretnutia nejakých ľudí alebo skupín existujú od nepamäti a určite sa odohrávajú aj dnes. Argumentovať preto proti tým, ktorí veria na konšpirácie, že majú „poruchu myslenia“, sú „iracionálni“, „nerozumejú vede“ – protirečí skúsenosti. Takáto argumentácia nám v boji proti konšpiráciám nepomáha.
K vysokej popularite časopisov, blogov a kníh o konšpiráciách prispieva to, že konšpirácie, vo vyššie uvedenom význame, existujú. Často na verejnosť preniknú rôzne tajné dohody a plány o utajených korupčných krokoch, konšpiračných bytoch, masívnom odpočúvaní, o tom, ako niektorí politici zavádzajú a klamú verejnosť.
Veriť na konšpirácie teda nie je príznakom „poruchy myslenia“ a nie je to ani „neporozumenie vede“. Svedčí to o tom, že v mnohých prípadoch nehrajú mocní čestnú hru s verejnosťou.
Môžeme sa potom čudovať narastajúcej nedôvere verejnosti voči konaniu mocných? Viera v konšpirácie sa vynára v časoch otrasenej dôvery verejnosti v politiku a autority a táto strata dôvery sa môže spolupodieľať na tom, že niektorí ľudia vidia konšpirácie aj tam, kde nie sú.
Samozrejme, sú aj niektoré paranoidné bludy, ktoré sú prejavom poruchy myslenia. Predkladatelia týchto bludov chcú povedať, že konšpirácie sú všade a za každou politickou dohodou. Ale skutočnosť, že konšpirácie sa neodohrávajú všade, neznamená, že sa neodohrávajú vôbec.
