Tak si tu voľkám a nejako sa mi nechce písať. Včera som dokončil jednu väčšiu objednávku (áno, občas musím pracovať za peniaze, nájomné v NYC je neúprosné) a išiel som sa rozmaznať do divadla Shakespearom.
Triapolhodinový Hamlet s Petrom Sarsgaardom ubehol ako nič, najmä keď som si popri ňom mohol popíjať asi najlepšiu kávu v meste. A teraz som zlenivel, ale písať musím, uzávierka nepustí. Slová, slová, slová.
Keby som bol slovenský poslanec, mohol by som dodržiavať šábes ako oni. Hneď ako nastane piatok popoludnie a hrozí západ slnka, výkvet slovenskej inteligencie, charakteru a krásy sa rozbehne domov, dokonca aj uprostred údajne masívnej politickej krízy.
Poslancom je to jedno, sú v politike na to, na čo každý - aby sa stihli počas jedného volebného obdobia dostať za vodu. Aby som nekrivdil, nie všetci. Niektorí sú tam na to, aby zavodnili aj svojich príbuzných a dediny.
