Autor je slobodný umelec.
Názorovú prestrelku medzi Adelou Banášovou a Michalom Hvoreckým vtiahol do mediálneho sveta bulvár, ale jadro sporu je také dôležité, že je potrebné sa mu venovať aj v serióznejšej rovine.
Ako reagovať na bludy
Otázka, kam až siaha sloboda slova a ako reagovať na zjavné bludy, nie je banálna a trápi mnoho múdrych ľudí nielen na Slovensku. Ako sa postaviť k médiám, ktoré propagujú pitie chemického bielidla, ako zázračnú liečbu rakoviny, ktoré nepravdivými informáciami zavádzajú v otázkach bezpečnosti očkovania, alebo šíria konšpiračné teórie o temných sprisahaniach, v ktorých majú zohrávať diabolskú rolu príslušníci určitých etník?
Faktom je, že v súčasnosti je tento druh informácií bežne dostupný nielen na internete, ale aj v novinových stánkoch alebo v najväčšej sieti slovenských kníhkupectiev.
Michal Hvorecký na svojej stránke vyčítal Adele Banášovej nielen to, že svoju tvár prepožičala médiu, ktoré na Slovensku symbolizuje všetky neduhy konšpiračného teoretizovania, ale najmä skutočnosť, že tento svoj počin obhajovala potrebou boja proti akejsi bližšie nešpecifikovanej mediálnej diktatúre. Na Hvoreckého hlavu sa následne zosypala vlna kritiky, údajne prispieva k zavádzaniu cenzúry, ostrakizovaniu alternatívnych pohľadov na svet a zo svojej slonovinovej veže „bratislavského kaviarenského intelektuála“ vedie štvavú kampaň.
