List Putinovým Nočným vlkom

Dorogije mužiky na amerikanskych motobajkach!

Chápem vašu bohatiersku túžbu povoziť sa po skutočných cestách v Európe. Rozumiem tiež, že chcete predviesť výkonné americké motorky nielen pred sovietskymi devuškami, ale aj pred dekadentnými babami Západu.

A sympatizujem so zámerom poobzerať obchodné domy a lacno nakúpiť západný tovar. No, ale čo už, Poliaci povedali, že vám víza nedajú, a Nemci pridupľovali, že ani oni nemajú záujem o vašu návštevu.

Našťastie, široká je vaša strana rodnája, a tak máte aj bez víz na Západ mnoho možností predviesť sa na cestách. Aj keď to budú len cesty made in Russia, a nie nemecká kvalita, predsa len na vašich náhradných výletoch nebude chýbať vzrušenie ani hrdosť na krásne časy Josifa Vissarionoviča Stalina, Nikolaja „Skrčka“ Ježova a Lavrentija Beriju.

Na zlaté časy, keď bol vo vašej krajine boží pokoj a jej cesta viedla od pobédy k pobéde. Dovoľte mi navrhnúť vám preto náhradnú trasu výletu. Berte ju ako bolestné za neudelené európske víza.

Cesta na sever

Z Moskvy, o ktorej – pre pobavenie nekultúrneho zvyšku sveta – preduchovnene veríte, že je „tretím Rímom“, ponúkam dve trasy.

Prvá trasa mieri na sever. V Pskove, najzápadnejšom mieste Ruska (nechajme bokom okupovaný Königsberg), môžete položiť vence na hroby 80 vojakov 76. výsadkovej divízie nepremožiteľnej sovietskej – pardon, ruskej – armády.

Ak sa vám pravda podarí nájsť hroby tých, čo v auguste 2014 zablúdili v Donbase a narazili na nepochopenie obrancov Ukrajiny. Zo Pskova by sa dala urobiť krásna jazda do Lotyšska a Estónska, ale tie štátiky čo po päťdesiatich rokoch šťastia hanebne opustili zväz nerozborných slobodných republík, vám asi tiež nedajú víza...

Navyše tam provokujú Američania a to je trochu iná sorta ako európski mäkkýši, tak radšej zamierte k Petrohradu. Odtiaľ sa ponúka jazda po kostiach 25-tisíc mŕtvych obetí gulagu, čo pre slávu Ruska vykopali bielomorsko-baltský kanál.