Autor je teológ, šéfredaktor jetotak.sk.
Všimol som si, že v Česku a v menšej miere aj na Slovensku sa šíri alternatívna predstava o udalostiach nazývaných v civilizovanom svete „koniec druhej svetovej vojny“.
Táto teória, spochybňujúca charakter oslobodenia pod zámienkou toho, že príchod Červenej armády predznačil alebo dokonca pripravil nástup komunizmu v Československu inými slovami hovorí, že napríklad stotisíc padlých spojeneckých vojakov len na Slovensku nezomrelo v boji proti nacizmu, ale v boji za komunizmus.
Oslobodení alebo dobytí?
Tieto predstavy nadväzujú nechtiac aj na ľudácku propagandu vystavanú na viere v tajomnú súvislosť medzi povinnosťou deportovať židov a bojom proti komunizmu.
Tisova propaganda opierajúca sa o ideológiu nacistického Nemecka presviedčala verejnosť, že druhá svetová vojna je civilizačným konfliktom, no nie medzi liberálnymi demokraciami a barbarstvom, ale proti komunizmu.
Motív toho, že v roku 1945 sme neboli oslobodení, ale dobytí, si dnes osvojujú ľudia, ktorí prenášajú oprávnenú frustráciu z Putinovej politiky k strednej Európe na historické hodnotenie a hľadajú často scestné paralely.
Snaha pozerať sa na historické udalosti očami súčasných konfliktov, nachádzať v nich modely neskoršieho správania je častou a neznesiteľnou chybou stredoeurópskej histórie.
Samozrejme, vina padá aj na Putinov režim, ktorý sa snaží inštrumentalizovať 70. výročie konca vojny nevhodným spôsobom a namiesto toho, aby vyzdvihoval spojenecký charakter protinacistického odboja, dnes, žiaľ, používa pamiatku padlých vojakov a civilných obetí na vytváranie nových mentálnych hraníc v Európe.
Oslobodenie Bratislavy. FOTO - TASR
Mali sme sa brániť
Nijako sa nedá spochybniť fakt, že v roku 1948 u nás nastúpil komunistický režim, no rovnako nespochybniteľné je aj to, že sme si komunizmus po oslobodení inštalovali sami. Nerozumiem teda, prečo sa v strednej Európe objavujú hlasy, ktoré potrebujú vysvetľovať naše zlyhanie pôsobením cudzích mocností.
