Autorka je šéfredaktorka denníka SME.
O budúcnosti novín často píšeme z pozície obete, ktorú so sebou strhla masívna rieka a jedinou šancou na prežitie bolo nechať sa unášať prúdom a snažiť sa ostať nad hladinou.
Generácia novinárov, ktorá vyrastala s tlačiarenskou čerňou na prstoch, je rozpoltená medzi úžasom nad tým, že v médiách neostáva kameň na kameni, a strachom z tovární na správy, kde editora jedného dňa nahradí algoritmus a otázka, či počítačový program má etiku, nebude podstatná.
Avšak veľká časť tejto debaty je pre bežného čitateľa vzdialená a my len dúfame, že v konečnom dôsledku ľuďom nebude jedno, či si budú skladať obraz sveta z odkazov sociálnych sietí, z konšpiračných webov, alebo médií, ktoré majú v genetickom kóde tradičné novinárske hodnoty. Ale čo s takým tradičným médiom, ktoré si kúpil oligarcha dúfajúc, že si práve zaobstaral „atómový kufrík“?
Zraz technokratov či kaviarenské čítanie
Bez ohľadu na to, či väčšinu tradičných médií budú v našom regióne vlastniť ruskí oligarchovia, alebo tí z podobného mentálneho sveta a či sociálne siete nakoniec vykastrujú mediálne domy, zásadnou otázkou ostane, do akej miery budeme schopní zaručiť prežitie tradičných novinárskych kvalít: overovanie faktov, vyváženosť, pravdivosť, kritickosť, dôstojnosť, prepojenie s realitou a spoločenskú zodpovednosť.
Lebo novinárstvo je v prvom rade biznis pravdy a bez spomínaných hodnôt, nech je médium akékoľvek slobodné, ostane len biznis bez pravdy, marketing, zábava, propaganda alebo kanál pre narcizmus autora.
Pokiaľ sa nám nepodarí tieto hodnoty v diškurze o médiách obsiahnuť, tak tá, v lepšom prípade, skončí ako víkendový zraz technokratov s excelovskými tabuľkami alebo v horšom prípade melancholické kaviarenské čítanie o zlatých časoch novinárstva, ktoré možno v našom priestore ani neexistovali.
Žijeme v časoch, keď sa novinári nemôžu alibisticky tváriť, že biznis model média, pre ktoré pracujú, ich nezaujíma. Ich sloboda alebo nesloboda nie je len etická otázka alebo skúška charakteru novinára, ale súvisí aj s tým, či si médiá na seba zarobia, najmä ak sa nechcú spoľahnúť na peňaženku chceného či nechceného vlastníka.
Atómový kufrík?
Tým, že klasické médiá si začali kupovať ľudia, ktorí zjavne neprekonajú predstavu, že si zaobstarali akýsi atómový kufrík, ktorým sa môžu oháňať podľa potreby, najväčšou výzvou ostane, ako zachovať poslanie týchto médií nie spolu s oligarchami, ale napriek ich prítomnosti.
