Priemerné umiestnenie našich hokejistov na svetových šampionátoch za posledných desať rokov je 8,7. Sme teda mimo najlepšej osmičky. Do štvrťfinále nepatríme. Lepšie ako na ôsmom mieste sme od šampionátu v lotyšskej Rige skončili len dvakrát. V Quebecu v roku 2008 sme sa dokonca museli báť o záchranu, skončili sme na 13. mieste.
V zápasoch proti Nórsku, Švajčiarsku či Bielorusku už slovenská reprezentácia dlhé roky nie je jasným favoritom. Priznáva to aj Ján Filc. Občas vyhráme, občas prehráme.
Najlepšia šestka slabších súperov zdoláva pravidelne, rovnako ako aj nás. Sme jednoducho v druhej lige a slabšia Gáboríkova či Tatarova forma z Ostravy s tým má spoločné len málo.
Náš hokej do druhej ligy priviedli jeho šéfovia svojimi rozhodnutiami za posledné viac ako desaťročie.
Niet sa čomu čudovať. Hokejový zväz, ktorého čestným prezidentom je majster reštrukturalizácie Juraj Široký starší a ďalším zo šéfov je jeho syn, ho dopredu posunúť jednoducho nemohol.
Ak sa pozriete na zloženie výkonného výboru, o polovici mužov, ktorí v ňom sedia bežný hokejový fanúšik nikdy nepočul. Nie sú to nijaké autority, alebo rešpektované osobnosti.
