Autor je analytik J&T Banky
Odchodom z Európskej únie by stratila aj Veľká Británia. Téma však napokon nemusí byť taká horúca, ako sa javí dnes, tesne po voľbách.
Nečakane jasné víťazstvo Konzervatívnej strany v parlamentných voľbách vo Veľkej Británii na prvý pohľad zvyšuje hrozbu odchodu krajiny z EÚ (brexit). Zdania však často klamú a rovnako je to aj teraz.
Pravica a ľavica sa vo Veľkej Británii tak dlho posúvali do stredu politického spektra, až vznikol priestor pre extrémne strany. Ako je už známe, jednou z nich bola nacionalistická strana UKIP, na čele s excentrickým Nigelom Farageom.
Ten svoju kampaň postavil na jednoduchom, ale funkčnom argumente. Keďže voľný pohyb ľudí je jednou zo základných čŕt Európskej únie, jediný spôsob, ako zaraziť imigráciu, je toto spoločenstvo opustiť.
Euroskepticizmus začal brať konzervatívcom hlasy, ale aj poslancov. To donútilo ich lídra a premiéra Davida Camerona prisľúbiť rezolútne riešenie situácie, a to referendum o odchode Veľkej Británie z EÚ, ktoré sa má konať najneskôr v roku 2017.
Aká by bola strata
Z krátkodobého hľadiska by však bol brexit nežiaduci pre obe strany. Politici sú volení na „krátke“, štvor až päťročné obdobie a je pre nich politicky nevýhodné, aby robili kroky, ktoré budú pre nich v blízkej budúcnosti škodlivé.
No tak, ako aj v roku 2010, keď bol v hre odchod Grécka z EÚ, by aj pri brexite najviac utrpel samotný európsky projekt. Nedávno to zopakoval aj nový predseda Európskej komisie Jean–Claude Juncker, ktorý označil prípadný brexit pre eurozónu za fatálny.
Európska únia by okrem dôležitého strategického partnera stratila približne 12,5 percenta svojej populácie, necelých pätnásť percent svojej ekonomiky či zhruba päť miliárd eur čistých príspevkov do svojho rozpočtu.
