Autorka je verejná ochrankyňa práv a bývalá sudkyňa.
Od Ústavného súdu sa v demokratickom a právnom štáte oprávnene očakáva, že starostlivo zváži argumenty verejného ochrancu práv a rozhodne, či zákon (jeho ustanovenie) je, alebo nie je spôsobilý zasiahnuť do základných práv a slobôd, pretože jeho rozhodnutie o tejto otázke je vo verejnom záujme. Naopak, neočakáva sa, že Ústavný súd upriami svoju energiu, a to aj opakovane, na to, aby za pomoci vykonštruovaných a právne neodôvodnených procesných požiadaviek na podania verejného ochrancu práv obmedzil jeho možnosť obracať sa na Ústavný súd.
Aj na základe anonymu
Verejný ochranca práv môže podľa zákona o verejnom ochrancovi práv konať na základe podnetu, anonymného podania aj z vlastnej iniciatívy. Na porušenie základného práva teda môžu upozorniť ľudia aj anonymne.
Ak pri vybavovaní podnetu zistí, že zákon, iný všeobecne záväzný právny predpis alebo vnútorný predpis vydaný orgánom verejnej správy porušuje základné práva a slobody osôb, zákon mu ustanovuje možnosť príslušnému orgánu podať podnet na zmenu, zrušenie tohto predpisu a príslušnému orgánu ukladá povinnosť, aby ho do dvadsiatich dní upovedomil o opatreniach, ktoré na základe jeho podnetu vykonal.
