Autor je profesor ekonómie na Parížskom politickom inštitúte.
Minulý rok sa Rusko zmenilo v mnohých dôležitých ohľadoch – vinou svojej agresie na Ukrajine. No jedna dôležitá transformácia ostala prevažne nepovšimnutá: dlhodobé uvažovanie úplne vymizlo a ruský režim už nehovorí nič o budúcnosti.
Reči ruských vodcov sa sústreďujú na patovú situáciu s Ukrajinou a so Západom (a ich „bábky“ v Rusku) a odkazy na hrdinskú minulosť (najmä na druhú svetovú vojnu). Režim je teraz plne sústredený na vlastné prežitie.
Transparentný Putin
Nebolo to tak vždy. V roku 2000 Vladimir Putin šiel do Kremľa s desaťročným programom, ktorý obsahoval víziu Ruska ako otvoreného a moderného štátu.
Počas prvého funkčného obdobia ako prezidenta časť tohto programu uskutočnil. O dlhodobých rozvojových stratégiách – prevažne založených na tejto vízii – sa debatovalo a aktualizovali sa až do roku 2012.
Dokonca keď sa Putin v tom roku vrátil na post prezidenta, dal dohromady sériu programových komentárov v ruských novinách, ktoré načrtávali dlhodobé plány v ekonomike, sociálnej politike, administratíve a zahraničnej politike. Tieto svoje názory premenil na prezidentské výnosy, ktoré podpísal v prvý deň nástupu do funkcie. Tieto výnosy poskytovali transparentné ciele, ktoré sľúbil dosiahnuť do roku 2018.
Teraz je už jasné – a priznáva to verejne aj sám Putin –, že tieto výnosy sa nesplnia. Akú alternatívnu budúcnosť navrhuje ruský prezident svojim občanom? Na to neexistuje odpoveď. Neobjavuje sa žiadne dlhodobé politické plánovanie pre Rusko.
Prv sa Rusko pýšilo, že prechádza od ročných k trojročným rozpočtom. Toto už neexistuje: Kremeľ nemá nijaký vierohodný finančný plán mimo roku 2016, s výnimkou nádeje, že sa spamätajú ceny ropy. Aj jeho zahraničnopolitická doktrína sa zameriava na zachovanie režimu. Po celom svete Rusko zúrivo obhajuje suverénne právo nedemokratických vlád ostať pri moci donekonečna.
Režim sa právom bojí o svoju bezprostrednú budúcnosť.
Čo bude po Putinovi
Ruská ekonomika je v recesii a je nepravdepodobné, že by rástla o viac než dve percentá ročne – až sa skončí recesia. Po prvý raz za Putinových 15 rokov pri moci Rusom reálne príjmy klesajú. Propagandistické výhody anexie Krymu opadajú. A ďalšiu vojnu si Rusko nemôže dovoliť – okrem priamych vojenských nákladov by ďalšie kolo sankcií mohlo zničiť banky, čo by ľahko mohlo vyústiť do všeobecnej paniky a pádu režimu.
