Referendum o návrhoch veriteľov, ktoré ohlásil Alexis Tsipras na 5. júla, je bomba, ktorej výbuch sa dal očakávať, i keď naplno platí, čo sme povedali pred týždňami, že na toto – eventuálne predčasné voľby – je fatálne neskoro.
Negociačné Waterloo gréckej vlády len sumarizuje, že hoci sa dalo predvídať od začiatku, že na konci dňa sa dostane do nevýhody ťahu, na ľud sa obracia až vtedy, keď jeho hlas môže byť volaním na púšti, keďže opraty budúcnosti vezme do rúk spontánny (neriadený) bankrot.
S Tsiprasom sa nedá súcitiť ani súhlasiť, ale dá sa mu rozumieť. V situácii, keď proti jednej možnosti – prijať podmienky – má výhradu vo svedomí, a na druhú – odmietnuť – necíti silu (kto by ju mal?), preniesť rozhodnutie na národ je posledný núdzový východ. Nie útek od zodpovednosti či alibizmus, čo mu vyčítajú kritici.