SME

Sociológ Vašečka: Aktuálna vlna migrácie? Zúfalí ľudia robia zúfalé veci

So sociológom Michalom Vašečkom si všímame - kde sa v nás berie tá averzia voči iným, či je zakódovaná a či sa s tým dá niečo robiť.

[content type="longread-pos" pos="full"]

O tom, ako riešiť kvóty utečencov, sa u nás momentálne „diskutuje“ na všetkých úrovniach – bratislavskými ulicami počnúc a slovenským či európskym parlamentom končiac.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

[/content]

My si dnes v rozhovore so sociológom Michalom Vašečkom všímame niečo iné - kde sa v nás berie tá averzia voči iným, či je v nás zakódovaná a či sa s tým dá niečo robiť.

Prečítajte si tiež:Historik Dušan Kováč: Nacionalizmy sú na sebe závisléČítajte 

Prekvapilo vás niečo na víkendovom pochode proti islamizácii Európy a diktátu Bruselu v otázke kvót pre utečencov?

„Ani nie, nebol som tak prekvapený ako niektorí, ktorí si zrejme stále nahovárajú, že žijú v modernejšej a tolerantnejšej krajine. Vulgárnou formou dalo niekoľko tisíc radikálov priechod pocitom väčšej časti spoločnosti, ktorá by sa iba zdržala silných slov a určite násilia, ale s odmietaním príchodu utečencov súhlasia. A to, že extrémisti sa budú chcieť zviezť na tejto téme, sa dalo čakať už dlho - bolo by prekvapujúce keby to bolo inak. Ľudia ako Marián Kotleba pred pár rokmi opustili - myslím navonok - témy súvisiace s konšpiračnými teóriami o slobodomurároch, či o židovskom sprisahaní, lebo sa ukázalo, že tým oslovujú obmedzenú skupinu ľudí. Pri tzv. rómskej téme zaznamenali istý úspech, ale riešenia neutešenej situácie rómskych komunít a zlých vzájomných vzťahov Rómov a majority sú náročné, dlhodobé a ukazuje sa, že prípadné radikálne riešenia tzv. rómskej problematiky bežných obyvateľov oslovujú menej, ako by sa zdalo zo silných krčmových rečí a z výskumov verejnej mienky. Dá sa na tom urobiť nejaký volebný výsledok, ale nie zásadný, na prienik do parlamentu by to nestačilo. Súčasný výbuch nespokojnosti s prípadným príchodom utečencov na Slovensko ale zasahuje aj skupiny, ktoré by inak neboli pripravené podporiť radikálne nacionalistické politické sily. Dlhodobé výskumy však ukazujú, že na tému migrácie Slovensko nie je mentálne pripravené, migranti celkovo sú nesprávne spájaní hlavne s utečencami a v populácii je rozšírené množstvo mýtov a nezmyslov na tému migrantov, odporúčam si na túto tému pozrieť výskum, ktorý som pre IOM (Medzinárodnú organizáciu pre migráciu) vykonal pred piatimi rokmi. Pred voľbami lepšia téma pre radikálnych nacionalistov ani nemohla prísť.“

Čím si vysvetľujete rádovo odlišný odmietavý postoj aj v porovnaní napríklad s Maďarmi alebo s Rómami? Nepamätám si iný prieskum, ktorý by až tak výrazne, 70 percentami, odmietal nejakú inú skupinu ľudí.

„Vo vztahu k Rómom to tak bolo a pri vyhrotenej spoločenskej atmosfére opäť môže byť. Ale - Slovensko v tom v stredoeurópskom prostredí nie je samo. Slováci nie sú výnimoční, a ak je miera odmietania v niektorých ohľadoch vyššia, je to dôsledkom chýbajúceho silného mestského prostredia, ktoré by svojou vyspelosťou a nadhľadom určovalo trendy v krajine a potiahlo ostatných - ako to býva v Česku či v Poľsku. Na Slovensku prevláda stále rurálne prostredie, ktoré vyžaduje rovnakosť hodnôt, správania sa, myslenia, obliekania, atd. Samotná konštrukcia slovenského národa je opretá o kultúru rurálneho spoločenstva, ktoré hľadá svoju primordiálnu (pôvodnú, prvotnú) jednotu, ktoré sa navzájom kontroluje a vyžaduje rovnakosť reakcií. Vlastne až v súčasnosti, keď etnickí Slováci vytvárajú silné mestské prostredie a sebavedomú burgois -občiansku spoločnosť, je prípadná de-etnizácia verejného priestoru mysliteľná.“

Takže je to spôsobené tým, že sme väčšinovo rurálna spoločnosť?

„Je to dôležitý moment, dedinčania sa vzájomne poznajú, strážia, a keď príde niekto veľmi iný, tak nie je videný v dobrom. Keď kedysi trio Filip, Lasica, Satinský spievali „V našej obci všetci pijú, iba Ďuro nie“, tak v skutočnosti nešlo o alkohol, ale o to, že Ďuro bol iný. Tak sme mu konečne dali po papuli, aby pil s nami - teda aby bol taký ako my. A ak by to nepomohlo - nech radšej odíde.“

Preto odchádzajú napríklad homosexuáli do mestského prostredia?

„Samozrejme, vždy to tak bolo a keďže mestské prostredie je na Slovensku limitované, odchádzajú ľudia z LGBTI komunity do anonymného prostredia veľkých miest tohto sveta, alebo - aspoň do Prahy.“

Prieskum agentúry Polis, 70 percentami odmietajúci utečencov z Blízkeho východu a severnej Afriky na základe kvót vydaných Európskou úniou, sa dá vysvetliť len touto rurálnosťou?

„Samozrejme, že je to zložitejšie, pre strednú Európu celkovo je typická neinkluzivita k iným a k inakosti ako takej. Etnizovaná verejná sféra a etnizovaný charakter štátu vedú k silným a nekompromisným tlakom na existujúcu pluralitu identít svojich obyvateľov s cieľom zničiť všetky „nevhodné“ a - v našom prípade - pre slovenský národný projekt „nepoužiteľné“ identity. To nie je o tom, že by Slováci boli neprajní, diverzita nie je jednoducho vnímaná ako niečo prirodzené a žiaduce, o diverzite etnickej ani nehovoriac. Logika stredoeurópskych nacionalizmov bola od začiatku založená na čistote, na vytvorení etnicky homogénnych útvarov, kde sa hranice štátu a etnika budú presne zhodovať. Máme to natoľko „pod kožou“, že nie sme ani schopní uvažovať o tom, že už samotný takýto konštrukt štátu je chybný. Vzťah k inakosti a vlastnej diverzite je v krajine pod Tatrami štrukturálny problém, ktorý nie je možné riešiť bez zásadných zmien v tom, čo sa nazýva národný projekt.“

Slovensko je pritom heterogénnejšia krajina ako Maďarsko alebo Česko.

„Áno, sme etnicky najheterogénnejšia spoločnosť strednej Európy, ale oveľa menej heterogénna ako v minulosti a heterogenita sa neustále zmenšuje - Maďari žijúci na Slovensku o tom niečo vedia. Na konci stredoveku boli síce predkovia Slovákov na území horného Uhorska vo väčšine, ale výrazne menšej ako dnes - Nemci tvorili takmer štvrtinu populácie, Maďarov bolo takisto percentuálne viac. 20. storočie prinieslo v strednej Európe zmeny skladby obyvateľstva, z ktorých sme sa nespamätali dodnes. Ako by vyzerala Bratislava, keby nebola svojho času etnicky vyčistená? Ako by vyzeral a fungoval Spiš s pôvodným nemeckým obyvateľstvom? Ako by riešil problémy Prešov so sebavedomou a dobre vzdelanou židovskou mestskou vrstvou? To sa už nedozvieme, ale paradoxne mnohých to ani nezaujíma, hlavne že sme teraz sami svoji.“

V Česku sa po druhej svetovej vojne takisto brutálne odsunulo nemecké obyvateľstvo.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C3S6A na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čítajte ďalej

Karikatúra denníka SME (Hej, ty! – Györe).


Karikatúra denníka SME (Sliacky)


Karikatúra denníka SME (Hej, ty! – Györe).


Karikatúra denníka SME (Sliacky).


Karikatúra denníka SME (Rosie Babicová).


SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu