Títo dvaja, ale zďaleka nielen oni, ilustrujú priepasť v interpretácii pobankrotovej scény, ktorá svitne dnes po polnoci.
Jednotu by mali vytvoriť – ako inak - krízové rozhovory Hollanda s Merkelovou. Pokúsia sa dať dokopy európsku pozíciu k prípadne „pozitívnemu“ hlasovaniu Grékov.
To vzhľadom na spenené vášne, ale i chaotickosť situácie po eventuálnom odstúpení Tsiprasa, vyzerá nesmierne komplikovane.
Napríklad, keby aj eurozónu zoradili za pokračovaním zachraňovania, núdzové úverovanie Grécka by sa po bankrote už ani nemohlo tváriť – ako doteraz – ,že je v súlade s pravidlami.
Nesporne lepšie riešenie je s Gréckom raz a navždy seknúť, čo v scenári neprijatia podmienok veriteľov ani nemá alternatívu.
V opačnom však prenáša zodpovednosť pred dejinami na (najmä) Merkelovú, ktorá sa zápisu „hrobárka európskeho projektu“ (alebo tak nejako) neubráni tým, že pravidlá to či ono nedovolili.