Niet divej svine, ktorá by sa vysomárila zo včerajšej depeše gréckeho premiéra do Bruselu, kde sa píše, že prijíma podmienky veriteľov. Aj najrenomovanejší analytici lúskajú tú záhadu – najskôr pokus o politickú samovraždu – bez výsledku.
Tsiprasov vrh je za čiarami ľudskej zrozumiteľnosti preto, lebo v referende vyzval hlasovať za odmietnutie návrhov veriteľov. Teraz – logika nepustí – by teda mal zmeniť tábor. Vysvetliť voličovi, že on síce pokladá podmienky za neprijateľné – preto vyzýva na „nie“ – ale napokon ich akceptuje tri dni predtým, čo vyhnal ľud k urnám len a len preto, aby rozhodol on, je nemožné. Aký má referendum zmysel, keď už vláda rozhodla? A ak aj po prípadnom „nie“ Tsipras odvolá, čo v utorok poslal do Bruselu, prečo nevyčkal tie štyri dni? Takzvaný technický bankrot z polnoci na včera už i tak nemohol odvrátiť.
Európe, hoci tiež zmätkuje, sa rozumie predsa len lepšie. Kľúčoví lídri hrajú na „áno“ v referende a zvalenie Tsiprasovej vlády. Plánom je, že tlakom na takpovediac fyzický default (výzva na vyplatenie všetkých dlhov) by Tsiprasovi vzali aj útočisko rýchlych predčasných volieb, v ktorých sa chce zachraňovať, ak v referende zvíťazí „áno“.