Autor je moderátor rozhlasovej diskusie Dejiny.sk a spolupracovník denníka Šport.
Študovala na Ekonomickej univerzite v Bratislave, na Georgetown University vo Washingtone, DC, a Vrije Universiteit v Bruseli. Momentálne je poradkyňou amerického veľvyslanca pre ekonomické otázky, na rodičovskej dovolenke s jedenásťmesačným synom. V máji sa stala predsedníčkou Platformy žien Slovenska. Miriam Letovanec.
Ako si sa dostala do čela Platformy žien Slovenska?
„Platforma žien Slovenska bola založená v decembri 2013 ako výsledok vyše ročnej spolupráce organizácií zameraných na podnikanie a ženské otázky, ktoré spoločne vytvorili Bielu knihu odporúčaní určenú pre vládu a parlament. Táto iniciatíva skrsla v mojej hlave pôvodne v apríli 2012, krátko po tom, ako som prišla na Veľvyslanectvo USA. Prioritou vtedajšej ministerky zahraničných vecí Hillary Clinton boli dve oblasti: 1. podnikanie a 2. ženské otázky. My sme to spojili a snažili sa zistiť, aká je úroveň ženského podnikania na Slovensku.“
Výsledok mohol byť azda aj kontroverzný.
„Možno nie prekvapivým zistením bolo, že desiatky organizácií, ktoré sa venujú ženám, medzi sebou nespolupracujú a ani sa nepoznajú. Naša iniciatíva preto v začiatkoch prirodzene smerovala k vytvoreniu podmienok pre vzájomnú komunikáciu. Nasledoval mentoringový program pre začínajúce ženy podnikateľky v Bratislave, v Banskej Bystrici a v Košiciach. Ďalšou aktivitou boli napríklad stretnutia so ženami, ktoré si vážim za to, čo všetko dosiahli v tejto problematike a čo v nej doteraz urobili. Spomínaná Biela knihu odporúčaní je kľúčový výsledok nášho snaženia a nosný dokument celej iniciatívy, ktorý stojí na troch pilieroch: ženy podnikateľky, zosúladenie rodinného a pracovného života a ženy manažérky a líderky.“
Akoby ste sa zamerali predovšetkým na ekonomické otázky...
„Áno, a to z jedného jediného dôvodu - pretože hodnotové ľudsko-právne aspekty sú dosť problematické z pohľadu vnímania tejto témy. Preto som vyhľadávala oblasti, ktoré sú málo konfliktné, ktoré v sebe nemajú veľa názorových odlišností a spájajú. A tou hlavnou je sociálno-ekonomické postavenie žien.“
Traduje sa, že ženy ťažšie spolupracujú ako muži.
„Niečo na tom bude.“
Naozaj?
„Mám s tým osobnú skúsenosť. Pracovala som aj v čisto ženskom kolektíve na Protimonopolnom úrade SR, v čisto mužskom kolektíve vo Wood & Company aj v zmiešanom na Veľvyslanectve USA. Lepšie sa mi spolupracovalo s mužmi. Moja osobná skúsenosť hovorí, že muži sú priami a pragmatickí a neriešia emocionálne veci. Muži sú často egomaniaci, ale my ženy si viac závidíme.“
Nevyplýva to aj z mužskej dominantnej pozície vo väčšine spoločností?
„Zrejme áno. Ale zároveň platí, že ak žena dokáže svoju odbornosť – a trvá jej to teda dlhšie ako chlapovi - mužská spoločnosť ju začne akceptovať.“
V čom ste teda odlišné?
„Myslím si, že mužidokážu emócie a ich vedľajšie produkty lepšie eliminovať. Žena sa k emóciám stále vracia až do momentu, kým si nie je stopercentne istá, že to (nie) je správna cesta. Má to však aj výhodu, lebo ženy sú voči riziku viac averzné. Preto sú najlepšie tie tímy, ktoré sú zmiešané, pretože každá strana prinesie do spolupráce svoje silné i slabé stránky.“
Projekt Platformy žien Slovenska akoby bol sústredená na problémy, ktoré nie sú celkom artikulované v spoločnosti.
„Ony artikulované sú, len im chýba dôsledný ťah na bránu a spoločný hlas.“
Keby ste sa vedeli dohodnúť, tak nás pokojne prehlasujete.
„Dnes ešte stále žijeme v mužskom svete. Problém súvisí s nastavením života ženy. Je viacero elementov, ktoré ženu zbrzdia, aby dosiahla tú istú úroveň profesionálneho úspechu ako muži. Napríklad materstvo je jedna veľká kapitola života, ktorá je brzdou v profesionálnom rozkvete, ale je nádherným a prirodzeným naplnením jej života. Ďalšími problémami sú príjmová krivka a platové rozdiely, sociálny systém a nastavenie materskej. Netreba ísť ďaleko, v Poľsku a Škandinávii ženy na materskej dovolenke dostávajú stopercentnú náhradu svojho bývalého platu, hoci na kratšie obdobie.“
