Grécky ľud v nedeľu rozhodol o neriadenom bankrote, konci eura v krajine a novej kapitole Európskej únie, ktorá bude deliť svoje dejiny na pred a po gréckom referende. Teda s najvyššou pravdepodobnosťou, všetko iné by bolo senzáciou.
To, že grécka vláda „nezvažuje zavedenie paralelnej meny“, je iste pekné. Aj keby ale ECB z milosrdenstva ďalej predlžovala núdzové úverovanie v snahe zabrániť zrúteniu štátu - čo je vysoko nepravdepodobné – po 60 percentách „nie“ už ozaj nevidieť, čo by mohlo Atény odkloniť z nútenej dráhy von z eurozóny.
Takmer fantasticky sa totiž javí - ale pre poriadok spomenúť treba – verzia, že Gréci defaultujú, potom dohodnú nový deal, ktorý už nemusí byť taký „austerity“ (zbavili sa dlhov) a zostanú v menovej únii spolu s tými istými napr. Talianmi, ktorí musia ďalej šetriť, pričom Gréci im „visia“ – maličkosť - 47 miliárd (pôžička a euroval).
Čo sa týka scenára bez defaultu, akokoľvek Hollande presviedčal (bude presviedčať) Merkelovú, že úplne opustiť Grékov by Európa nemala, referendum ešte predĺžilo vzdialenosť medzi pozíciami.