Tento rok Cyrila a Metoda oslavovali v malom. Na námestí v Nitre, v biskupskom paláci v Rožňave, ale aj túrou evanjelikov na hrad Branč. Sviatok sa stal zámienkou, aby sa predviedli spevokoly, stretli cirkevníci aj turisti. Je to milé, príjemné a mnohým sa isto uľavilo, že solúnski bratia ani nešťastne jubilujúci Jan Hus neboli unesení na tribúnu a prišpendlení k plagátu strany.
Pred dvoma rokmi pri oslavách 1150. výročia sa debatovalo o charaktere cyrilometodského odkazu. Politológ Juraj Marušiak vtedy upozorňoval, aby sa to neskončilo sporom ako pri odhaľovaní sochy Svätopluka. Niektorí vládni predstavitelia sa vtedy pomocou sochy na vzpínajúcom sa koni prihlásili k stredovekému štátnemu útvaru, ktorý predchádzal Uhorsku, priamo k najvýbojnejšiemu panovníkovi.
Marušiak potvrdil, že síce medzi kultúrnou tradíciou učencov z Byzancie a dnešnou slovenskou kultúrou nie je priama spojnica, čo však neznamená, že by sme sa nemali k nim hlásiť. Predstavujú totiž symbol, ktorý si ľahko osvoja predstavitelia všetkých táborov: národniari aj proeurópania, rímski a grécki katolíci aj evanjelici. Žiada sa dodať – amatérski speváci aj turisti.