SME

Nesrovnal: Bratislava má byť jedno mesto, a nie pätnásť dedín

Nesrovnal: Bratislava má byť jedno mesto, a nie pätnásť dedín

Hlavné mesto nemá primerané postavenie. Bez zmeny zákonov sa jeho situácia nezlepší, tvrdí primátor.

Bratislava nie je podľa neho vybavená na potreby 21. storočia. Chce, aby sa prijalo viacero zákonov v prospech Bratislavy a Bratislavčanov. Vie, že ho budú hodnotiť podľa toho, ako vyrieši problém dopravy. Namiesto súčasného zdevastovaného PKO by tam mala stáť nová budova so zachovaným kultúrnym prvkom. Ftáčnikove názory ho nezaujímajú. Bratislavský primátor Ivo Nesrovnal.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

TEXT: Róbert Kotian

[content type="longread-pos" pos="left"]

Dnes píše Róbert Kotian, moderátor rozhlasovej diskusie Dejiny.sk, spolupracovník denníka Šport. [/content]

N eľutujete svoje rozhodnutie uchádzať sa o post primátora Bratislavy?

„Samozrejme, neľutujem. Bolo to moje prianie a aj prianie Bratislavčanov, aby sa mesto zmenilo. Som rád, že mám príležitosť robiť to, čo robím, lebo to považujem za správne.“

Vo volebnej kampani ste prirovnávali Bratislavu k iným európskym významným mestám - Kodani, Zürichu, Viedni – čo všetko by z Bratislavy mohlo byť. Nenastavili ste si tú latku príliš vysoko?

„Nie, Bratislavčania nie sú o nič horší ako Nemci alebo Švajčiari a aj Bratislava môže byť takýmto mestom. Nechcel som a ani nechcem z Bratislavy iné mesto, považujem ju za jedinečnú a chcem, aby zostala Bratislavou. To je práve problém, že mnohí si mýlia Bratislavu s New Yorkom a inými mestami a robia tu veci, ktoré sem nepatria. Ja chcem, aby bola Bratislava Bratislavou a aby to Bratislavčania cítili, ale zároveň aby sme robili tie najmodernejšie veci, ktoré už dávno fungujú inde.“

((anketa))

Ste vo funkcii niekoľko mesiacov. Prekvapilo vás niečo na stave mesta? Boli ste niekoľko rokov poslancom, nie bezvýznamným, viedli ste komisiu finančnej stratégie a pre nakladanie s majetkom mesta.

„Priznám sa, prekvapilo. Poznanie, že Bratislava v podstate nie je vybavená na plnenie funkcií hlavného mesta v 21. storočí. Nie je vybavená finančne ani kompetenčne.“

A konkrétne?

[content type="longread-pos" pos="left"]

Ivo Nesrovnal, primátor Bratislavy. [/content]

„Začal som to hovoriť ešte ako poslanec a teraz sa to potvrdzuje. Naše hlavné mesto má takmer polovičný rozpočet ako české krajské mesto Brno. Nemáme eurofondy, máme asi 150-tisíc ľudí, ktorí neplatia daň, lebo v Bratislave nemajú trvalý pobyt. A 85 percent rozpočtu sú mandatórne výdavky, zvyšok je dlhodobo zazmluvnený. Zároveň sme jediné hlavné mesto, ktoré nie je aj regiónom.“

Čo z tohto všetkého je pre vás novinkou?

„Pýtali ste sa, čo ma prekvapilo. Prekvapením je, že ako hlavné mesto nie sme vybavení a dlhodobo sa takto nedá existovať. Už od roku 2004 je Bratislava dlhodobo podkapitalizovaná a pri väčších projektoch nevie fungovať inak ako iba na cudzie zdroje. To je skrátka zákonitosť – cudzími zdrojmi sú eurofondy, ktoré však nemáme, súkromný kapitál, ktorý chaoticky bujnie, a úvery, ktoré už tiež nemôžeme donekonečna prijímať.“

Spomínali ste aj chýbajúce kompetencie.

„Bratislava nie je vybavená ani kompetenčne. Mesto Bratislava nie je stavebným úradom, my nevieme odstrániť jediný bilbord, zbúrať jedinú čiernu stavbu. So všetkým sa musíme obrátiť na starostu mestskej časti, ktorý to spraví, alebo nie. A ľudia to chcú od Bratislavy. Bratislava je vari jediným hlavným mestom v Európe, ktoré nie je súčasne aj regiónom. Iné hlavné mestá regulujú veci v širších súvislostiach. Keby bola Bratislava regiónom, tak sa nikdy nestane taká anomália ako v Čiernej Vode, kde sa postaví sídlisko pre 40-tisíc ľudí s obrovským dosahom pre celé mesto a v zásade to rieši dedinka Čierna Voda, resp. Chorvátsky Grob. Všetky obrovské rozvojové projekty, ktoré majú význam pre mesto a často aj pre celé Slovensko, ktoré sa usadzujú na hraniciach mesta, sa riešia na stavebných úradoch malých prímestských častí. Tieto kompetenčné anomálie majú hlboký dosah na mesto.“

Hovoríte o nedostatku peňazí a kompetencií, o nedostatočnej samosprávnej pozícii hlavného mesta. Čo s tým môžete urobiť vy ako primátor a mestské zastupiteľstvo?

[content type="citation"]Hlavné mesto má takmer polovičný rozpočet ako Brno. Nemáme eurofondy, máme 150-tisíc ľudí, ktorí neplatia daň, lebo v Bratislave nemajú trvalý pobyt.[/content]„Sú problémy systémové a okamžité. Systémové sú tie, o ktorých som začal hovoriť v súvislosti s Bratislavskou deklaráciou. Informujem o nich najvyšších ústavných činiteľov, teda prezidenta, premiéra, predsedu parlamentu, ministra financií a musím povedať, že mnohí z nich sú prekvapení, keď počujú, aký je skutočný stav hlavného mesta.“

Ako na tie informácie reagujú?

„Doteraz žili v predstave, že Bratislava je bohaté mesto. Možno niektorí Bratislavčania sú bohatí, ale mesto nie. Určite nie, ak máme nižší rozpočet ako Brno. Som sklamaný, že Milan Ftáčnik, ktorý bol nominantom Smeru, nemal odvahu im to povedať. Okrem informovania pripravujem aj opatrenia, ktoré chcem predložiť do NR SR a ktoré majú viesť k zlepšeniu financovania mesta.“

Mal by sa prijať nový zákon o financovaní miest a obcí?

„Začnem Bratislavskou deklaráciou, ktorou myslím spoločné vyhlásenie, politickú deklaráciu, zameranú na zlepšenie financovania Bratislavy a zlepšenie života Bratislavčanov. Pretože ľudia sú naštvaní, vidia rozbité cesty, špinu v meste, neporiadok. To všetko sú len symptómy zlého nastavenia pred iks rokmi, ktoré sa nikto nepokúsil systémovo zmeniť. A my ich chceme meniť. Predložil som aj do mestskej rady, aj do mestského zastupiteľstva materiál, v ktorom som poslancom vysvetlil situáciu v Bratislave. Takisto boli prekvapení hĺbkou problémov... Nazýva sa zmena financovania Bratislavy a je to informačný materiál. Poslanci ten materiál vzali na vedomie. Teraz pripravujem text Bratislavskej deklarácie, dokument, v ktorom si povieme, že nám ide o zlepšenie života Bratislavčanov. To znamená zlepšenie financovania, aby štát vrátil samosprávam ten podiel z daní fyzických osôb, ktorý kedysi mali, t. j. 70,3 percenta z celej vybratej dane z príjmu fyzických osôb, z ktorej sa financujú samosprávy. Týmto smerom už štát ide. Druhým zdrojom, ktorý by pomohol mestu, je poplatok za rozvoj, pretože v Bratislave sa sústreďujú najväčšie slovenské investície...“

Od koho chcete vyberať tento poplatok?

„Od investorov, developerov, ktorí v meste stavajú obrovské investičné celky a vôbec sa nepodieľajú na nákladoch mesta. Investori postavia veľký komplex, predajú byty, odídu s čistým ziskom, ale náklady - dopravné, sociálne, škôlka, pošta, chodníky, zeleň, odpady –znáša mesto a tie peniaze logicky chýbajú inde.“

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C3T7F na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čítajte ďalej

Karikatúra denníka SME (Hej, ty! – Györe).


Karikatúra denníka SME (Sliacky)


Karikatúra denníka SME (Hej, ty! – Györe).


Karikatúra denníka SME (Sliacky).


Karikatúra denníka SME (Rosie Babicová).


SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu