Pozadie tureckého prelomového rozhodnutia pridať sa k vojenským útokom na svojho tajného spojenca, Islamský štát (ISIS), sa stalo jasnejším pri víkendovom obnovení ozbrojených akcií medzi Ankarou a jej starým nepriateľom, kurdskou teroristickou skupinou, PKK.
Konflikt medzi Tureckom a Kurdmi, ktorí požadujú vlastný nezávislý štát, trvá už tridsať rokov, stál 40–tisíc životov a Turecko stál asi 300 miliárd dolárov na ušlých ziskoch z turizmu.
Na pozadí týchto historických nevraživostí sa Islamský štát ukázal relatívne neškodným susedom Ankary, v zmysle kréda nepriateľ môjho nepriateľa je mojím spojencom (aj ISIS totiž bojuje proti Kurdom v Iraku a Sýrii a sľúbil, že zosadí sýrskeho prezidenta Bašara al-Assada, ďalšieho strategického nepriateľa Turecka).
Takže Turecko sa stalo – hoci režim prezidenta Erdogana to rezolútne popiera – sponzorom ISIS.
Za minulý rok bolo hlavným kupcom sýrskej a irackej ropy, zrekvirovanej ISIS-om, pričom 1 600-kilometrová hranica medzi Tureckom a Sýriou je bránou pre džihádistov, ktorou prúdia, aby sa pridali k Islamskému štátu.
