Autor je spisovateľ
Ak sa chcete zmocniť budúcnosti, je užitočné mať v rukách najprv minulosť...
Súdny spor českého ministra financií Babiša s ÚPN nesie všetky znaky absurdného divadla v réžii slovenských súdov. Ústav po súdnej prehre mal na svojich stránkach zverejniť rozsudok o tom, že Babiš je neoprávnene evidovaný v registračných protokoloch štátnej bezpečnosti ako agent. A za zákonnú povinnosť vlastniť nejaké doklady z bývalej ŠTB, ktoré súd uznal za nedôveryhodné, zaplatiť nejaké poplatky advokátovi žalobcu. Bác!
Povedané jazykom obyčajného smrteľníka, bývalí eštebáci presvedčili súd, že ich doklady nie sú pravé, vlastne ich práca, to sú neškodné zavádzania a výmysly, vo svojich funkciách v zločineckej organizácii poberali vysoké platy a dnes aj adekvátne dôchodky, no v skutočnosti pre svojich nadriadených vyrábali falzifikáty. Pre takúto činnosť si spravidla prepožičali nejaké meno nič netušiaceho človeka, ktorý má dnes zbytočné problémy. Svojim falšovateľským úsilím vlastne dezinformovali vedenie ŠTB a možno tak v závere prispeli k rýchlejšiemu pádu totalitného režimu.
Naopak, Ústavu pamäti národa prischla bizarná úloha. Mal dokazovať serióznosť zločineckej inštitúcie a hľadať všetky možné ihly v kope sena, aby preukázal, že v ŠTB bola pracovná disciplína na slušnej úrovni a podvody sa tam nekonali. Lenže úlohou ÚPN nie je dokazovať pravosť či nepravosť archívnych dokladov vyrábaných bývalými eštebákmi. Ústav ich má spravovať a robiť historický výskum a nie obhajovať pracovnú disciplínu bývalých eštebákov.
