Hovorí sa tomu dehumanizácia a je to jeden z hlavných krokov na ceste ku konečnému riešeniu. Nacisti formovali verejnú mienku karikatúrami Židov, hutuská vláda v Rwande hovorila o členoch druhého kmeňa Tutsiov ako o šváboch. Potom prišla na rad genocída, vyvražďovanie celého etnika. No začalo sa to slovami.
Vyhladzovanie utečencov azda zatiaľ v Európe nehrozí, no keď politici hovoria o masách ľudí, ktorí sa snažia prekročiť hranice a zvnútra zničiť náš spôsob života, zrazu sa zdá, že riešením naozaj môže byť použitie sily. Policajti a vojaci nezasahujú proti zúfalým ľuďom, ktorí už mesiace utekajú pred vojnou alebo extrémnou chudobou, zasahujú proti masám.
Nálepkovanie ľudí, ktorí sa snažia dostať do Európy, má v talóne prakticky každý európsky politik. Narušitelia hraníc, ekonomickí migranti túžiaci zneužívať náš sociálny systém či ilegáli. K tomu sa pridáva strach z niečoho cudzieho a predsudky.