SME

Koľkokrát sa vieš prispôsobiť, toľkokrát si človekom?

Koľkokrát sa vieš prispôsobiť, toľkokrát si človekom?

Flexibilita, adaptabilita, efektivita – to sú kľúčové pojmy každej tzv. transformačnej éry. Počúvame ich aj dnes.

Flexibilita, rekvalifikácia, adaptabilita, inovácia, efektivita – to sú kľúčové pojmy každej tzv. transformačnej éry. Počúvame ich aj dnes.

TEXT: Peter Macsovszky

[content type="longread-pos" pos="left"]

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Píše Peter Macsovszky, spisovateľ a publicista.

[/content]

V ideli ste film Khadak? Odohráva sa v nehostinných stepiach Mongolska. Zvieratá kočovníkov postihne mor, ktorý ohrozuje aj životy ľudí. Kočovníci musia svoje ovce, kozy a kone prenechať štátu a navždy zanechať nomádsky spôsob života. Vláda k nim vyšle nákladiaky, ktoré ich majú odviezť. Keď sa kočovníci pýtajú, kam ich vezú, povedia im, že na miesto, kde budú môcť pracovať. Pridelia im byty v panelákoch a zamestnajú ich v povrchovej bani. Frustrácia ich postupne nivočí a niektorých doháňa do šialenstva a k samovražde. Nevedia sa vysporiadať so stratou prírody a tradičného spôsobu života. Nevedia sa prispôsobiť novým podmienkam, ktoré pripomínajú život v pracovnom tábore.

Máme svoje hranice

V relatívne miernejšom variante, v časoch „transformácie“, aj my zažívame osudy mongolských nomádov. Najmä, keď narazíme na hranice vlastnej prispôsobivosti.

Vo vyššie spomínanom filme však vidíme, že nomádi sa modernému životu čiastočne prispôsobili. Veď v stepi nepoužívali len kone, ale aj traktory, nákladiaky a rôzne moderné nástroje. Do istej miery vládali kráčať s dobou. No prechod na usadlý spôsob života ich dorazil. Ľudská prispôsobivosť má svoje limity.

Podmienky, ktoré nás nútia prispôsobovať sa „dobe“, sa menia čoraz rýchlejšie. A keďže človek starne, jeho bystrosť sa otupuje a reakcie sa spomaľujú. Tých, ktorí „spúšťajú“ rôzne „inovácie“ a geniálne „vylepšenia“, nezaujíma váš vek, zdravotný stav, nedostatok pracovných príležitostí, zvyšujúca sa hranica dôchodkového veku.

Civilizačná mašinéria sa začala drasticky vzďaľovať od všetkého, čo je prirodzené a stanovené prírodnými cyklami. Nezáleží na tom, či takéto popieranie prírody je založené na premyslenom pláne nejakej dobre utajenej, svetovládnej skupiny, alebo máme do činenia len s dôsledkami akéhosi nevedomého, kolektívneho automatizmu. Podstatné je, že sa deje niečo, s čím sa nevieme vyrovnať ani duševne, ani telesne. Lebo, ako som už napísal, naša adaptabilita nie je nekonečná.

Smutný príbeh ruštinárok

[content type="citation"]Je chorobné, keď "tlak trhu" doháňa jedincov k tomu, aby v čoraz rýchlejšom tempe prehodnocovali svoje životy, predefinovali svoju osobnosť a adaptovali sa na nové podmienky.[/content]Vyhovárať sa na časy – ako to robievali komunisti a ako to dnes robia zástancovia voľnej ruky trhu – je, pri súčasnom stupni spoločenského chaosu, už neprípustné. Trh, ktorý podrobuje ľudskú prispôsobivosť tvrdej skúške – tvrdšej ako včera a predvčerom – nie je totiž žiadna nadprirodzená entita, na ktorú človek nemá dosah.

Po roku 1989, keď sa Československo otvorilo svetu, „doba“ si žiadala zmenu myslenia. Zvýšil sa dopyt po vyučovaní západných jazykov. Tí, čo prišli o prácu, ktorú im zaistil socialistický režim, sa museli rekvalifikovať alebo vymeniť pôvodnú profesiu za inú. Z učiteľov sa stávali napríklad predavači rýchleho občerstvenia a z niektorých zeleninárov úspešní vydavatelia. Ľudová tvorivosť nepoznala hraníc.

Učiteľky ruštiny sa museli v priebehu dvoch či troch rokov preškoliť na angličtinárky. Aká bola kvalitatívna úroveň týchto rýchlo kvasených učiteliek angličtiny, nie je ťažké si domyslieť. Nepochybne si vytrpeli svoje v triedach, kam chodili dietky zbohatlíkov, ktorí svojim ratolestiam financovali pobyty v Británii či v Spojených štátoch.

Dnes, keď sa zdá, že Putinovmu Rusku osud stredoeurópskych krajín predsa len nie je až taký ľahostajný, angličtinárky sa možno budú musieť preškoliť na ruštinárky. Ja len dúfam, že väčšina niekdajších ruštinárok, ktoré sa museli preškoliť na angličtinárky, bude už v dôchodku alebo si našla prácu mimo školstva.

Idem piecť koláčiky

Našťastie, nie každá zmena profesie býva bolestiplná. Žijeme v časoch, keď sa slobodne môžeme rozhodnúť, že sa už nechceme ďalej venovať profesii, ktorú sme tak krvopotne vyštudovali a ktorej sme venovali toľko drahocenných rokov. V súčasnosti rekvalifikácie už nemusia byť galejami, môžeme ich vnímať ako príjemné trávenie voľného času.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C3TDR na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čítajte ďalej

Karikatúra denníka SME (Hej, ty! – Györe).


Karikatúra denníka SME (Sliacky)


Karikatúra denníka SME (Hej, ty! – Györe).


Karikatúra denníka SME (Sliacky).


Karikatúra denníka SME (Rosie Babicová).


SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu