Referendum v Gabčíkove a komplikácie, ktoré zakladá, si môžu dať Fico & Kaliňák do vitríny úspechov Smeru ako ovocie (aj) svojich protiimigrantských litánií. Niet totiž pochýb, že obecný konsenzus so silou 97 percent, že utečencov nechcú, budovali najmä nepriateľské nálady, ktoré práve oni dvaja v spoločnosti výdatne prikrmovali.
Do obrazu tiež patrí, že obec s prevažujúcim maďarským živlom je už mesiace pod vplyvom ešte priamočiarejších kampaní Orbánovej vlády. Tá však aspoň má tú kvázi poľahčujúcu okolnosť, že na rozdiel od Slovenska utečenecké návaly nie sú pre Maďarsko zážitok virtuálny, ale reálny.
Deväťdesiatsedem percent pri 58-percentnej účasti je hrozne veľa, ale v atmosfére, ktorú prifarboval sám premiér fantáziami o teroristoch, čo „môžu byť“ medzi utečencami, sa „umiernenejší“ výsledok čakať azda ani nedal.
Nedôvera, strach z cudzieho a neznámeho sú prirodzené ľudské pocity, na ktorých samých osebe nie je nič zavrhnutia- či odsúdeniahodné. Naopak, ako súčasť mentálnej výbavy ľudstva plnili funkciu obrany pred nebezpečenstvom. Zavrhnutiahodné a odsúdeniahodné sú len v situáciách, ktoré emócie obáv a paniky vôbec neodôvodňujú („vyhodia do vzduchu priehradu“), umelo ich vyvolávať z nízkych pohnútok len preto, lebo indukovanie pocitu ohrozenia v senzitívnej väčšine sľubuje politický výnos.