Európa sa už mesiace prizerá, ako migranti bežia preteky s osudom. Neúspešní zomrú – ako tí včerajší na rakúskej diaľnici – odmenou pre úspešných je tábor v Nemecku (Švédsku) a azda priaznivo posúdená žiadosť o azyl. Udusení pri Pandorfe sú ďalším z výkričníkov, že v role diváka Únia pokračovať nemôže, lebo sa stáva akoby promotérom týchto dostihov so smrťou.
Evidentné je, že kým nebudú vodotesné vonkajšie hranice Schengenu a poskytnutá reálna pomoc tam, kde noha migrantov vstúpi na európsku pôdu, tragédiám tohto typu – v stredu našli aj 50 tiel v lodi pri líbyjských brehoch – sa nebude dať predísť. Úder na prevádzačov, ktorí sú za hromadnou vraždou v dodávke, je zaiste nutný, lenže jedného, ktorého chytia, zastúpia desiati noví.
Prúdy ilegálov blúdiacich za šťastím priam privolávajú (aj) takéto najohavnejšie zločiny. Tak ako je povinnosťou Európy neodvracať sa od zúfalcov unikajúcich z požiaru konfliktov (to ešte neznamená všetkých prijať), je psou povinnosťou aj zabrániť, aby sa nestávali obeťami organizovaného zločinu. Či na vode, či na súši.
Ak hranicou z juhu bude naďalej ementál, tak pravdepodobnosť, ktorá je na strane prežitia, a vidina vysokej odmeny pre úspešných – azyl – len povedú k ďalším tragédiám.
