Prejavy ľudskosti nemusia byť veľké gestá a môžu mať formu topánok, ktoré niekto daruje utečencovi. Niektorí Slováci nasadli do áut, aby pomohli utečencom, ktorí čakali na svoj osud na stanici Keleti pályaudvar v Budapešti, iní nosia svoje balíčky do rakúskeho Traiskirchenu.
Sú to dôležité prejavy ľudskosti v časoch, keď najmocnejší muži tohto štátu označujú ľudí, ktorí sú odkázaní na našu pomoc, za hrozbu pre európsky spôsob života. Nalievame peniaze do štadiónov pre našu zábavu, ale keď ide o životy ľudí, tak sa odvolávame na obmedzené možnosti.
Teraz je však čas, keď sa máme prejaviť ako Európania.
Žijeme v dobe, keď niektorí Slováci s ľahkosťou napíšu v diskusiách na verejných sieťach, že ak sem prídu, treba ich všetkých postrieľať. Vraj sa mnoho Slovákov bojí utečencov, ale skutočný strach by mali mať práve zo svojho suseda alebo kolegu, ktorý niečo podobné napíše.
Mali by sa báť toho, že niektoré prejavy proti ľuďom, čo utekajú pred neslobodou a vojnou, pripomínajú neskoré tridsiate roky minulého storočia.
V prevažnej väčšine to, čo hovoríme a napíšeme, nemôžeme oddeliť od toho, akí sme. Platí to aj v kritických časoch. Dobrí ľudia zväčša nepíšu veci, z ktorých dýcha zlo. Tí rozhľadení a inteligentní asi nebudú písať obmedzené a hlboko hlúpe veci a z veľkých ľudí málokedy vypadne neospravedlniteľná malosť.
Je ľahké formálne zaradiť náš národ na oslavách a konferenciách o ľudských právach do Európy. No teraz žijeme ten čas, keď sú naše postoje vystavené reálnym skúškam. Nielen preto, aby bolo ostatným európskym krajinám jasné, kam vlastne patríme, ale aby to bolo jasné nám samotným.
Ľudskosť nie je komplikovaný koncept. Je to šanca žiť slová, ktoré si ľudia tichučko odriekajú v kostoloch, z ktorých dostávame zimomriavky v hrdinských príbehoch a slová, ktoré tí lepší učitelia odovzdávajú deťom v nádeji, že z nich vyrastú dobrí ľudia.
Výzvu k ľudskosti môžete podpísať tu.
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu
