Aký hrejivý pocit musí človeka napĺňať, keď sa dostane do Nemecka, kde futbaloví fanúšikovia zdvíhajú transparenty vítajúce utečencov z vojnou pustošeného Blízkeho východu! Nemecko je novou zasľúbenou krajinou pre zúfalých a pošliapavaných, pre ľudí, ktorí prežili vojnu a drancovanie.
Dokonca aj obľúbené nemecké bulvárne plátky, ktoré zvyčajne nemajú sklon k dobročinnosti, hlásajú ochotu pomôcť. Kým politici vo Veľkej Británii a ďalších krajinách zalamujú rukami a vysvetľujú, prečo aj relatívne malý prílev Sýrčanov, Líbyjčanov, Iračanov alebo Eritrejčanov predstavuje smrteľné nebezpečenstvo pre sociálne spravodlivú spoločnosť, „mama Merkelová“ sľúbila, že Nemecko žiadneho skutočného utečenca neodmietne.
Očakáva sa, že do Nemecka tento rok príde približne 800-tisíc utečencov, zatiaľ čo britský premiér David Cameron vyrába scény kvôli necelým tridsiatim tisícom uchádzačov o azyl a varuje pred „zástupmi ľudí“ prekračujúcich Severné more.
Na rozdiel od Merkelovej navyše Cameron nesie časť zodpovednosti za rozdúchanie jednej z vojen (v Líbyi), vinou ktorých sa stal život pre milióny ľudí neznesiteľným. Niet sa čo čudovať, že si Merkelová želá, aby iné európske krajiny prijímali väčší počet utečencov na základe systému povinných kvót.
Hoci treba povedať, že napriek úzkostnej rétorike politikov je Veľká Británia etnicky rôznorodejšou a v niektorých smeroch aj otvorenejšou spoločnosťou než Nemecko. Londýn je neporovnateľne kozmopolitnejší než Berlín alebo Frankfurt. Aj celkovo Británia z imigrácie nesmierne ťaží. Národná zdravotná služba už dokonca varovala, že prijatie nižšieho počtu imigrantov by bolo katastrofálne, keďže britské nemocnice by potom čelili vážnemu nedostatku pracovných síl.
Nielen história
Nálada v súčasnom Nemecku je možno výnimočná. Prijímanie utečencov či akýchkoľvek iných prisťahovalcov sa politikom nikdy nepresadzovalo ľahko. Keď boli koncom 30. rokov v smrteľnom ohrození Židia v Nemecku a Rakúsku, len málo krajín vrátane bohatých Spojených štátov bolo pripravených prijať viac ako len hŕstku utečencov.
Británia umožnila v roku 1939, teda úplne v poslednej chvíli, príchod približne 10 000 židovských detí, ale len v prípade, keď tieto deti mali miestneho patróna a rodičia zostali v pôvodnej vlasti.
