Autor je prekladateľ a publicista, žije v Krakove
Blížiace sa parlamentné voľby v Poľsku spravili z imigračnej krízy, ktorá už celé dva mesiace otriasa Európskou úniou a solidaritou jednotlivých členských štátov, element predvolebného boja. Ten je čoraz agresívnejší, formuluje sa do nie príliš šťastných hesiel boja dobra proti zlu. Samozrejme, na rôznych svetonázorových póloch je určovanie toho, kto je dobrý a kto zlý, definované celkom inak.
Podobne ako na Slovensku, ani na poľskej politickej scéne, a to v celom jej spektre, nevidieť výraznejšiu vôľu podeliť sa s imigrantmi so západnou Európou a Škandináviou.
Problém Západu a Nemecka
Poľsko považuje imigračnú krízu za problém Nemecka a západnej Európy, niektorí politici, ako líder opozičného zoskupenia Právo a spravodlivosť Jarosław Kaczyński, otvorene hovoria o ohrození Poľska islamom a možnom infiltrovaní sa radikálnych skupín do masy imigrantov, ktorá sa nekontrolovane premiestňuje z juhovýchodu na severozápad Európy.
Právo a spravodlivosť nesúhlasí s povinnými kvótami pri prerozdeľovaní migrantov, ktoré chce zaviesť Brusel. Nástojí na práve Poľska prijímať toľko utečencov, koľko samo chce a aj to len takých, akých si vyberie a bezpečnostne ich preverí. V praxi to znamená, že by malo ísť prevažne o kresťanov zo Sýrie.
Najprv nech sa vrátia Poliaci
Problémom je, že Poľsko pred mesiacom prijalo dvesto sýrskych kresťanov, ale osemdesiat z nich už odišlo do Nemecka, čo podporuje názory politikov, ktorí považujú Poľsko za emigračne neatraktívnu krajinu.
Prezident Andrzej Duda dokonca tvrdí, že Poľsko ako miesto na život je neatraktívne nielen pre imigrantov, ale aj pre vlastných obyvateľov, ktorí masovo vycestovali z Poľska do západnej Európy po prijatí krajiny do Únie. Dosiaľ sa mnohí nevrátili, ba ani neprejavujú túžbu vrátiť sa späť. Podľa Dudu by sa Poľsko malo pokúšať predovšetkým o to, aby domov pritiahlo vlastných občanov a až potom by malo prijímať utečencov.
Nezáujem o Východ?
Často tiež Duda vo verejných vystúpeniach naznačuje to, s čím súhlasí veľká časť stredoeurópskych politikov: že západná Európa nedbá o záujmy a bezpečnosť strednej Európy, teda jej východnej časti, a že solidarita západnej Európy je veľmi výberová a objavuje sa len vtedy, keď ide o jej vlastné záujmy.
