Výkrik Sigmara Gabriela, že Nemecko je s prijímaním utečencov na hranici možností, a potom strih na bojisko v Sýrii, sú jeden film v dvoch obrazoch o zlyhaní Európy.
Vlny migrantov v pohybe na sever už testujú kapacity, ale v koncerte mocností – svetových i regionálnych –, ktorý sa rozohral v Sýrii, je zvuk európskych nástrojov takmer nepočuteľný. Takmer preto, lebo Briti a Francúzi prítomní sú, len nie je jasné, či viac ako kibici, alebo hráči do počtu.
Drsné poučenie je presne opačné, než podsúvajú tí, ktorí vidia Západ za rozpútaním kríz na Blízkom východe. Európy je dnes v Sýrii neodpustiteľne málo, keďže desaťročia pestovaná pohodlnosť, že o stabilitu regiónov v okolí sa postará silnejší brat z druhého brehu Atlantiku, doviedla bohaté štáty EÚ až k paralýze čokoľvek robiť.