Opäť dobrým a obsažným, ale až nepríjemne dlhým prejavom v Národnej rade sa prezident druhýkrát v krátkom čase vymedzil voči vláde. Alebo najmä voči nej, keďže poznámkou o plytvaní energie „na potvrdzovanie vnútropolitickej jednoty v otázke kvót“ sa jemne obtrel aj o opozíciu.
Keďže je to už repríza, nedá sa vnímať inak ako naliehavý apel hlavy štátu na premyslenie a prehodnotenie slovenskej pozície v utečeneckej kríze. Tým, že ponúkol aj „historizujúcu“ prizmu cez euroval, Grécko a Ukrajinu, priamo vyzval vedenie štátu na zamyslenie, či vôbec chápe, čo je slovenský záujem v zahraničnej politike. Respektíve, či si ho nevykladá mylne.
Kiska chce Európe dôverovaťČítajte
S presvedčením prezidenta, že je to pobyt v „najjadrovejšom“ jadre EÚ, súhlasiť nemusí každý, ale že slovenskou ambíciou nemôže byť „radosť z toho, že povieme svoj iný názor“, je zásah do stredu terča. Nielen Fica s Kaliňákom, ale napr. aj Sulíka akoby až nadnášalo, že majú publikum, ktoré je vo vytržení, keď poučujú Európu.
