SME

Státisíce katolíkov si želajú, aby pápež v oblasti učenia o rodine nič nemenil

Státisíce katolíkov si želajú, aby pápež v oblasti učenia o rodine nič nemenil

Miroslav Kocúr napriek absolvovaniu popredných teologických fakúlt kňazskú službu opustil.

Pred štúdiom medicíny uprednostnil štúdium teológie. Napriek absolvovaniu popredných teologických fakúlt - v Bratislave, Ríme a Jeruzaleme - neskôr kňazskú službu opustil. Tvrdí, že za pápeža Františka sa okrem zmeny atmosféry oproti Benediktovi XVI. v zásade nič nezmenilo. MIROSLAV KOCÚR.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

TEXT: Robert Kotian

[content type="longread-pos" pos="left"]

Píše Róbert Kotian, moderátor rozhlasovej diskusie Dejiny.sk, spolupracovník denníka Šport. [/content]

Ako sa vlastne stalo, že taký človek ako František sa stal pápežom? Svojimi postojmi oslovuje aj nekatolíkov a neveriacich. Keď kladie ruku na bruško tehotnej nevesty, vidím tam ľudskosť a obrovské pochopenie. Niekto to vníma ako hriech, ale ona mohla ísť na potrat, a neurobila to. Pre mňa je to úžasná a pozitívna správa pre toho človeka a možnože aj pre jeho inštitúciu. Ale ikskrát akoby bol osamotený.

„František študoval v Nemecku v čase, keď jezuitská akademická teológia zažívala hviezdne chvíle. Jezuitské prostredie tejto generácie bolo veľmi otvorené a veľmi späté so sociálnou realitou. Vie sa o ňom, že sa tým seminaristom, ktorých vyslal do slumov v Buenos Aires, pozeral na topánky a videl, či boli na sociálnej službe, alebo nie. Treba prísť so zaprášenými topánkami, mať odvahu „sa zašpiniť“, pretože ak nie sme zašpinení, tak nie sme v službe. Myslím si, že to prostredie v Buenos Aires, keď bol ešte rektorom a arcibiskupom, mu dovolilo dozrieť, vyrásť aj zostarnúť. Na základe čoho si ho kardináli vybrali za pápeža, to je jedna vec. Stále sa hovorí, že Pán Boh má svoje cesty, ako si niekedy robí poriadok aj v tomto svete, vraj Duch Svätý to bol, kto si ho vybral. Poznám skupiny ľudí, ktorí vnímajú voľbu Františka ako chybu, obviňujú ho z neomarxizmu, z ľavičiarstva, iná skupina ho vidí ako veľký prísľub zmien v cirkvi. Je to prirodzené aj dobré, že v týchto časoch prišiel po Jánovi Pavlovi II. a Benediktovi XVI. František so svojimi akcentmi. Určite to rezonuje v ľuďoch, ale rozhodujúce je, či tá rezonancia, ktorú zažíva vo svete, je aj rezonanciou, ktorú zažíva aj v cirkvi. Lebo rôzne vnímanie rímskej cirkvi nie je len na Slovensku. Aj táto synoda, ktorá prichádza, je otvorený príbeh, ktorý sa ešte neskončil. Okrem tej zmeny atmosféry, čo je strašne veľa, sa oproti Benediktovi XVI. v zásade nič nezmenilo.“

Myslíte?

„Prišla zmena atmosféry, niektoré pastoračné usmernenia vo vzťahu k ženám, ktoré boli na potrate, ale legislatívne sa nič nezmenilo. Stále platí ten istý kódex kanonického práva, Bezák je stále tam, kde bol, Sokol je tam, kde bol a mnoho z týchto vecí sa jednoducho nemení.“

Predpokladám, že kardináli pred zvolením poznali jeho názory. Bol to prejav snahy o novú cirkev s ľudskou tvárou? Výberom takéhoto človeka akoby si cirkev uvedomila, že ak sa potrebuje poľudštiť a priblížiť ku veriacim, tak to je najlepší reprezentant.

„Ten deficit ľudskosti alebo ľudskej tváre v cirkvi vnímali rôzni teológovia už po 2. vatikánskom koncile, aj v 70. rokoch, či už to bola teológia oslobodenia, ktorá bola najkonsolidovanejší prúd, ktorý sa manifestoval ako príklon k ľuďom, pretože sa zaujímala o sociálnu situáciu ľudí v Južnej Amerike. Pápež Bergoglio komunikuje napríklad s Leonardom Boffom, významným exponentom tejto teológie. Koncom 90. rokov som osobne čítal prvýkrát v pracovnom dokumente Instrumentum Laboris o cirkvi s ľudskou tvárou. Takže treba mať v cirkvi viac ľudskosti, no my vieme, že kde sa začína hovoriť o ľudskej tvári, tak tam asi tej ľudskosti je málo a začína sa podčiarkovať potreba byť takým.“

Ak je taká potreba, tak je asi František vhodný pápež.

„Áno. Ja sa úprimne teším z toho, čo robí František. Teším sa, že cirkev má na čele človeka, ktorý vzbudzuje sympatie a nie antipatie. Pre postoj k viere je to určite lepšie, ako by tam bol človek, ktorý vzbudzuje antipatie. Ale či toto samé môže priviesť zmenu do fungovania cirkvi, závisí od človeka a jeho osobného rozhodnutia a od toho, či toto Františkovo posolstvo sa bude presadzovať. Ja sa spýtam, koľko slovenských kňazov a farárov by sa vedelo dotknúť brucha tehotnej nevesty a dobromyseľne požehnať tomu novému životu? Či by tu nebolo vysoké percento skôr tých, ktorí moralizujú - asi najtolerantnejší postoj z ich strany by bol ten, že by o tom nehovorili. Jedna vec je nadšenie a druhá vec je - walk the talk, ako sa to, čo hovorí František, premieta do praktických postojov lokálnych cirkví. Teraz hovorím štatisticky, niežeby som mal nejakú zlú vôľu, veľa sa nezmenilo.“

Pred niekoľkými dňami sa začala synoda biskupov, ktorej témami sú príprava na manželstvo, pastorácia rodín, prístup k rozvedeným a homosexuálom, jednoducho pálčivé témy. Čo sa vlastne očakáva od tejto synody? A čo očakávate vy, že sa stane, čo sa zmení?

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C3VXF na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čítajte ďalej

Karikatúra denníka SME (Hej, ty! – Györe).


Karikatúra denníka SME (Sliacky)


Karikatúra denníka SME (Hej, ty! – Györe).


Karikatúra denníka SME (Sliacky).


Karikatúra denníka SME (Rosie Babicová).


SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu