Autor je občiansky aktivista
Po fiasku projektu „Novorossia“, z ktorého zostala len rozvrátená „Lugandonia“ a po tisíckach Rusov padlých vo vojne proti Ukrajincom, sa podplukovník KGB Putin s gustom pustil do novej vojny. Ako vždy, keď padajú ruské bomby, aj v Sýrii ide o boj za mier.
V mene mieru sovietska armáda v rokoch 1980 až 1989 chrabro vyvraždila jeden až 1,5 milióna Afgancov, zranila a zmrzačila ich tri milióny a päť až desať miliónov utečencov vyhnala do Pakistanu a Iránu. Vďaka „mierovým bombám“ tvorili v 80. rokoch polovicu utečencov na svete Afganci.
Ako narastala americká vojenská podpora povstalcom, Moskva sa rok za rokom vyčerpávala. Nakoniec vo februári 1989 Rusi so stiahnutým chvostom z Afganistanu ušli. Zostalo po nich „kultúrne dedičstvo“ v podobe rozvrátenej krajiny, podvýživy, tisícok vrakov tankov, vojenských vozidiel, lietadiel a helikoptér, a tiež desať až 15 miliónov pozemných mín.
V roku 1994 Červený kríž vypočítal, že ich odstránenie potrvá 4300 rokov. Za komunizmu sa to volalo „trvalé hodnoty“. Sovietsky zväz sa aj v dôsledku výprasku v Afganistane v decembri 1991 rozsypal.
Záujem sa presťahoval do Sýrie
Vráťme sa do súčasnosti. Koncom septembra sa s veľkými fanfárami Rusko zapojilo na strane diktátora Bašára Asada do vojny v Sýrii. V pomere k silám bojujúcich strán je ruský vstup zatiaľ veľmi skromný: asi 50 ruských lietadiel a helikoptér a asi dvetisíc vojakov je popri odhadom 400- až 500-tisíc bojujúcich omrvinka.
